Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

v latinèine konjunktívom. 19 Napr. citát z 18. kázne sv. Gregora Si divinae potentiae exercere voluisset,
tacito mentis nulam eos ponem subitae mortis obrueret, sed qui pati venerat, iudicium exercere
noluit prekladá D. Mokoš takto: Gesli bi bil Boskeg mocnosti silu Krystus Pan proukazati chcel
w gednem okamžiku nahlu smrti bilbi gich zachowal, ale který trpeti prissel sud ciniti nechtel
(zv. I., ftk. è. 188) a zo sv. Augustína takto: Si enim Stephanus non orasset, Ecclesia Paulum non
haberet, sed ideo erectus est Paulus, quia in terra inclinatus est Stephanus. Kdibi prawý svatý
Steffan nebil sa modlil za tych, kteri ho kamenowali, nebila bi cirkew swata mela swateho Pawla,
ale proto powstal totissto z newernosti sweg Židowskeg Pawel ponewaè sa zan swati Steffan ponižil
ass na zem (zv. II., ftk. è. 32).
Ovplyvnenie latinèinou sa v preklade D. Mokoša prejavilo aj pri používaní particípií. Autor sa
ich nesnažil nahradi iným spôsobom, bližším jazyku ¾udu, ale v slovenskom texte ich používal
zhodne s latinskou predlohou, ako napr. v citáte zo sv. Bernarda: Christianus convituis laterabitur?
Vincet convitia non regerendo. Persecutionibus affigietur? Iustinebit. Maledictis proscindetur?
Exhortabitur calumniis agitabitur orabit. Krestan trpili zloreèenstwý premože zloreènika, zle neodpowidagic,
bude prenasledowany? Ale rad znesge, slissili zle sobe winssowani? Napominati bude.
Budeli mu kdo utrhat? On sa bude modlit (zv. II., ftk. è. 36) a niekedy dokonca použil particípium
v slovenskom texte aj na mieste, kde v latinskej predlohe bola myšlienka vyjadrená bez particípia,
napr. v èasto používanom citáte Gloria in excelsis Deo et in terra Pax hominibus bonae voluntatis.
Slawa na wisostech Bohu a na zemi pokog lidu dobru volu magicimu (zv. II., ftk. è. 32) èi citáte
z 89. reèi z diela De temopre od sv. Augustína: Per singulos flebat, et irrigius lachrimis paventium
colla perfundebat itaque odium fratrum charitatis lachrimis abluebat. – Od gedneho k druhemu
pristupugice krki bogicich se ze slzami kropil a tak nenawist bratruw swich laskawima slzami poliewal
a obmiwal (zv. II., ftk. è. 34), alebo v inom citáte zo sv. Bernarda: Paupertas non inveniebatur
in coelis porto in terris abundabit et nesciebat homo pretium eius, hanc itaque filius Dei concupiscens
descendit, ut vel sua aestimatione faceret pretiosorem. – Chudobi prawi nebilo w nebi, ale na
zemi ass zbugnela ktereg nesnagice èlowek ceny, zamilowal sobe gu synaèek Božy proto y zessel,
abi gu s powažnos u swu wzacnegssu uèinil ( zv. II., ftk. è. 13).
Citáty z diel cirkevných otcov sa v kázòach neraz využívali aj ako tzv. loci communes – opakujúce
sa a vždy nanovo aktualizované stereotypné zvraty, frázy, rétorické figúry a schémy argumentácie.
S takýmto javom sa možno stretnú aj u D. Mokoša, ktorý napr. ten istý citát zo životopisu
Sv. Hilariona a jeho preklad – Quanto ergo tu irreligiosior Judaeo? Lapides ille in corpus levabit tu
in Spiritum, ille in hominum ut putat tu in Deum: ille in conversantem in terris, tu in throno virtutis,
ille in ignoratum, tu in confessum, ille in moriturum, tu in iudicem saeculorum. – Èim bezboznegssi
si ty èloweèe krestanski od Žida, on kameni chapal proti Bohu, ty proti duchu, on proti èloweku gak
se domniwal, ty proti Bohu, on proti obcugicimu na zemy, ty proti sedicimu na trune mocnosti, on
proti neznamemu, ty proti wiznawanemu...,(zv. I., ftk. è. 174) uviedol v mierne pozmenenej podobe
v inej kázni toho istého zväzku: Quanto tu irreligiosior Iudaeus! Lapides ille in corpus levabat, tu in
spiritum, ille in hominem, ut putabat, tu in Deum, ille in conversantem in terris, tu in throno virtutis
sedentem, ille in ignoratum, tu in confessum, ille in moriturum tu in iudicem saeculor. – Gak si ty
prawý horssi od Žida, on kameni na telo Krystowo chapal, ty pak na ducha, on na èloweka, gak sa
domniwal, on na obcugiciho na Zemi, ty pak na trune welebnosti sediciho, on na neznameho, ty pak
na wiznateho, on na magiciho umriti, ty pak na sudce weèneho (zv. I., ftk. è. 189).
Do kázní D. Mokoša prenikli mnohé stredoslovenské hláskoslovné a tvaroslovné javy. Napriek
tomu jazyk jeho kázní i prekladov citátov z patristickej literatúry v nich reprezentuje západoslovenskú
jazykovú normu, ktorá mala v tomto období charakter všeobecne používaného kultivovaného
jazyka. 20 Slovenské jazykové vedomie D. Mokoša ako kazate¾a – tvorcu, zapisovate¾a i prednáša-
19
DORU¼A, J.: Slováci v dejinách jazykových vz ahov, s. 32.
20
DORU¼A, J.: Jazyková situácia na Slovensku v èase vzniku prekladu Kamaldulskej Biblie. In: O prekladoch Biblie do slovenèiny
a do iných slovanských jazykov. Ed. J. Doru¾a. Bratislava : Slavistický kabinet SAV 1997, s. 10-11.
161