Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

žil na prelome storoèí jazykovedec Samuel Cambel, botanik Jozef ¼udovít Holuby a farár, etnograf
a folklorista Štefan Mišík. Svoje záznamy rozprávaní, povestí, piesní a prísloví publikovali samostatne
alebo na stránkach Zborníka Matice slovenskej, Èasopisu Muzeálnej slovenskej spoloènosti
a Zborníka Muzeálnej slovenskej spoloènosti a v Slovenských poh¾adoch. Otvorili tak novú etapu
zbierania a vydávania slovenskej ¾udovej prózy, ktorá mala už odborný – folkloristický èi jazykovedný
charakter.
Možnosti súèasného folkloristického výskumu obohatil Samo Cambel rozsiahlou zbierkou ¾udovej
prózy najmä z východného a stredného Slovenska. K prvej èasti široko koncipovanej jazykovednej
monografie Slovenská reè a jej miesto v rodine slovanských jazykov 4 pripojil nareèovú prílohu,
ktorú tvorí 122 rozprávaní z východného Slovenska – z oblasti Spiša, Šariša, Abova a Zemplína
z rokov 1892 – 1905. Súèasne zbieral náreèový materiál aj na strednom Slovensku. Tvorí ho dovedna
115 súvislých prozaických prejavov zapísaných v stredoslovenských náreèiach. Plánovanú výskumnú
cestu na západné Slovensko S. Cambel neuskutoènil, lebo jeho zdravotný stav a predèasná
smr (18. decembra 1909) mu to neumožnili. Camblom zozbieraný folklórny materiál predstavuje
vïaka svojej rozsiahlosti a èasovej koncentrovanosti hodnotný materiál, ktorým sa jazykovedec
Samo Cambel zapísal do dejín slovenskej folkloristiky.
Pri fixácii folklórnych textov zaèal presadzova metódu presného, neštylizovaného zápisu, na
rozdiel od svojich predchodcov, ktorí upredòostòovali štylizovaný, upravený záznam. Rukopisné
i tlaèené zbierky ¾udovej prózy z 19. storoèia obsahujú štylisticky, jazykovo a ideovo uprevené texty,
èo zodpovedalo vtedajším kritériam a názorom na ¾udovú tvorbu. Cambel sa z pozície dialektológa
usiloval o verné a kompletné zachytenie súvislej folklórnej tvorby, vytvoril tzv. filologické záznamy,
v ktorých dominuje kritérium fonetického zápisu textu. 5
Dejiny folkloristiky konca 19. a 20. storoèia prinášajú dostatok dôkazov o inšpiratívnosti diela
Sama Cambla i o uplatòovaní ním zavedených pracovných postupov pri terénom výskume aj
v neskoršom období. Nasledovníci Sama Cambla, viacerí vynikajúci jazykovedci, ako napr. Jozef
Štolc a Eugen Pauliny sa pod vedením Franka Wollmana v medzivojnovom období zúèastòovali
terénnych výskumov po celom Slovensku a prísne dbali na presnos folklórneho zápisu a dodržiavanie
sprievodných informácii pri každom zázname v duchu Camblovej zberate¾skej praxe. 6 Mimoriadne
produktívny bol pri zapisovaní slovesných prejavov jazykovedec Anton Habovštiak; v menšom
rozsahu s ¾udovou prózou pracoval aj jazykovedec Konštantín Palkoviè. 7
Folkloristický záber zberate¾ského diela Sama Cambla sme èiastoène analyzovali v príspevku
te¾ov. Žiadal vernos a šetrné zaobchádzazanie s ¾udovými rozprávkami, ale jeho žiakov zmiatla druhá požiadavka – naprávanie
záznamov. Dôležitým bol tiež pokyn uvádza pri každom zápise podrobné poznámky, na základe ktorých možno hlbšie pochopi text.
4
CZAMBEL, S.: Slovenská reè a jej miesto v rodine slovanských jazykov. Turèiansky Svätý Martin 1906.
5
Dialektológovia vo svojich hodnoteniach èasto Camblovi vyèítajú nedôslednosti pri fonetickej transkripcii, najmä to, že nezaznamenával
prízvuk a presne nezachytil realizácie niektorých foném, èo sa ako nedostatok prejavilo v dokladoch z najvýchodnejších
oblastí východného Slovenska, kde sa v náreèiach vyskytujú niektoré prvky východoslovanskej jazykovej skupiny. Bližšie
o tom pozri: LIPTÁK, Š.: Poznámka o Camblovi – dialektológovi. In: Slovenèina na rozhraní 19. a 20. storoèia. Ed. L. Horeèný.
Bratislava : SPN 1973, s. 135-138.
6
Tzv. wollmanovská zberate¾ská akcia, ktorá sa realizovala pomocou študentov Slovanského seminára Univerzity Komenského
v Bratislave v rokoch 1928 – 1942, obohatila pramennú základòu prozaických textov zo všetkých regiónov Slovenska. Všetky
zozbierané texty sú archivované v Ústave etnológie SAV v Bratislave. S odstupom polstoroèia vychádzajú výbery z textov tzv.
wollmanovského zberu, ktoré na vydanie pripravila Viera Gašparíková a Božena Filová. Prvé dva zväzky slovenských ¾udových
rozprávok vyšli vo vydavate¾stve Veda v rokoch 1993 a 2002, odborná i širšia verejnos oèakáva vydanie tretieho zväzku,
v ktorom je obsiahnutá práve ¾udová próza z východného Slovenska. (Slovenské ¾udové rozprávky. 1. zväzok. Výber zápisov
z rokov 1928 – 1947 zapísali poslucháèi Slovanského seminára Univerzity Komenského pod vedením prof. PhDr. Franka
Wollmana. Stredné Slovensko. Ed. B. Filová – V. Gašparíková. Bratislava : Veda 1993, s. 722-724; Slovenské ¾udové rozprávky.
2. zväzok. Výber zápisov z rokov 1928 – 1947 zapísali poslucháèi Slovanského seminára Univerzity Komenského pod vedením
prof. PhDr. Franka Wollmana. Západné Slovensko. Ed. a ved. red. V. Gašparíková. Výber textov a poznámky napísala
B. Filová. Bratislava : Veda 2002. 1075 s.).
7
Pozri o tom MICHÁLEK, J.: Samo Cambel a slovenské rozprávky. In: Studia Academica Slovaca, 1997, roè. 26. Ed. J. Mlacek.
Bratislava : Stimul 1997, s. 111.
105