Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

vanského jazyka, potom cirkevný rozkol v roku 1054 (známy
aj ako spor o Filioque) sa v recenzovanej monografii kladie na
zaèiatok narušenia integrity kultúry slovanských národov
a rozpadu Pax Slavia Christiana na dobre známe konglomeráty
Slavia Latina a Slavia Orthodoxa. Napriek tejto novej
situácii sa vz ahy medzi slovanskými konglomerátmi neprerušili,
o èom svedèí napríklad kult sv. Václava a ¼udmily v Rusku,
kult Borisa a Gleba v Èechách, zachovanie hlaholiky medzi
benediktínmi v Chorvátsku, úcta k ikonám presvätej Bohorodièky
v latinskom obradovom prostredí (napríklad Èenstochovská
v katolíckom Po¾sku, Poèajevská, Póèanská, Klokoèovská
ikona, ikona Matky ustaviènej pomoci v zmiešanom
latinsko-byzantsko-slovanskom obradovom prostredí i mnohé
ïalšie), rozšírenie barokového slavizmu v typicky ortodoxnom
prostredí byzantskej cirkvi v Rusku a na Ukrajine.
Osobitným príkladom prepojenia Slovanov je rozvoj cyrilo-metodovského
kultúrneho dedièstva v Bulharsku po vyhnaní
Metodových žiakov z Ve¾kej Moravy. Hoci sa kristianizácia
do Kyjevskej Rusi dostala od predstavite¾ov byzantských
misií už poèas vlády sv. Vladimíra Ve¾kého, kyjevského knieža
a, v roku 988, cirkevná slovanèina sa do Kyjevskej Rusi
dostala až prostredníctvom Bulharov. Netreba tu však obís
ani vz ah Rusi k pøemyslovským a slavníkovským Èechám
a k vèasnofeudálnemu Uhorsku. Kontakty medzi týmito dvoma
kultúrnymi a náboženskými priestormi prechádzali práve
cez Karpaty, východné Slovensko a Haliè. Netreba zabudnú
ani na emauzský kláštor „na Slovanech“ ako na centrum slovanskej
vzdelanosti a kultúry v Èechách. Osobitným príkladom
rozvoja západnej kultúry je renesancia, ktorá našla svoje
opodstatnenie aj v slovanskom kultúrnom prostredí i rozvoj
barokovej kultúry, ktorá sa odrazila v Èechách, Po¾sku, na Slovensku
i Ukrajine. Osobitným príkladom rozvoja barokovej
kultúry je práve Kyjevsko-mohy¾anská akadémia. Samostatnú
kapitolu tvorí prijatie cirkevnej únie pravoslávnymi veriacimi
v Halièi, na Slovensku, Podkarpatskej Rusi i Marmaroši.
V recenzovanej monografiii, v ktorej sa predovšetkým
prezentujú kultúrno-historické tradície jednotlivých národov
i národných spoloèenstiev, prièom sa do úvahy berú aj ïalšie
kvalitatívne zmeny závislé od historicko-spoloèenských podmienok
v slovanskom, európskom i svetovom rámci, sa samozrejme
stretneme s niektorými zovšeobecòujúcimi informáciami.
Napriek tomu snaha o ucelenú a široko koncipovanú prezentáciu
slovanskej kultúry umožòuje spreh¾adni mnohé poznatky
z kultúrnych dejín Slovanov a istotne prispeje ku komplexnému
poznaniu slovanskej kultúry v európskom i svetovom
rámci.
Peter Žeòuch
Ruská kultúrna misia na Slovensku
V dòoch l. – 6. apríla 2003 sa na Slovensku uskutoènila
mierotvorná misia Štátnej akadémie slovanskej kultúry z Moskvy
pod názvom Mlados slovanského sveta. Delegáciu viedli
vedeckí a pedagogickí pracovníci Štátnej akadémie slovanskej
kultúry z Ruskej federácie: rektorka Izolda Kuèmajevová, prorektor
Michail Gromov a riadite¾ vedecko-vvskumného slavistického
centra Georgij Me¾nikov. Rektorka je zároveò zástupkyòou
prezidenta Medzinárodnej asociácie vysokých škôl
Slovanský svet.
Štátna akadémia slovanskej kultúry (Ãîñóäàðñòâåííàÿ
àêàäåìèÿ ñëàâÿíñêîé êóëüòóðû – ÃÀÑÊ) bola zriadená vládou
Ruskej federácie a má štatút vysokej školy. Slávnostné otvorenie
sa uskutoènilo 21. septembra 1992 v Bo¾šom Uspenskom
sobore v Moskve. V štatúte ÃÀÑÊ sa hovorí o vysokej
škole ako o pracovisku nového typu, ktoré vzniklo v súlade
s potrebami kultúrneho obrodenia ako najdôležitejšej podmienky
skutoènej obrody Ruska. Jej poslaním je pomáha pri obnove
duchovných pilierov kultúry a vzdelávania, pri nazeraní
na svet v jeho trascendentnosti, komplexnosti, pri výchove „duchovného
èloveka,“ kde vládne duch Puškinovho lýcea z Cárskeho
sela, ktorý je oslobodený od autoritatívneho, direktívneho
riadenia a založený na princípoch úcty k slobode osobnosti,
na dialógu. Akadémiu treba chápa , ako zdôrazòovali jej predstavitelia,
ako symbol vernosti Moskve, Rusku, slovanskému
svetu a ruskej pravoslávnej cirkvi. V s¾ube, ktorý skladajú študenti,
sa ïalej hovorí, že štúdium v Akadémii je cestou h¾adania
prameòov duchovnej jednoty slovanských národov. Tajomstvo
ich jednoty spoèíva zároveò v etnickej a kultúrnej rozmanitosti.
Akadémia má 7 fakúlt a 15 katedier, ktoré pôsobia
v Moskve, poboèky sú v Tveri a Obninsku. Svoju èinnos vyvíjajú
tieto fakulty: Fakulta kulturológie (sem patrí aj Katedra
slavistiky), Filologická fakulta (pod òu spadá Katedra teórie
a histórie ruského jazyka), Lingvistická fakulta, kde možno študova
slovanské jazyky (slovenèina sa tu však zatia¾ neštuduje),
Psychologická fakulta, Choreografická fakulta, Fakulta
výtvarného umenia, Hudobná fakulta. Súèas ou vysokoškolského
komplexu je aj vlastný pravoslávny kostol, múzeum slovanských
kultúr a umelecké súbory.
Výskumná èinnos , je popri iných pracoviskách sústredená
na Katedre slavistiky v Centre slavianorossiky. Centrum
je zamerané na štúdium histórie a kultúry slovanských národov,
na komparatistiku ruského jazyka s ïalšími slovanskými
jazykmi z h¾adiska historického aj súèasného. Je zodpovedné
aj za vydávanie trojzväzkového diela Dejiny kultúr slovanských
národov.
Mierotvorné misie, ktoré Akadémia uskutoèòuje od svojho
založenia, majú za cie¾ :
- štúdium konkrétnej navštívenej oblasti, krajiny s jej prírodnými
aj kultúrnymi osobitos ami,
- návštevu kultúrnych a vedeckých inštitúcií,
- uzatvorenie dohôd o vzájomnej spolupráci, študijných
a pracovných pobytoch študentov, vedeckých pracovníkov,
uèite¾ov,
- organizovanie spoloèných konferencií, výstav,
- zoznamovanie sa s ruskou kultúrou v rôznych krajinách,
v ktorých sa misia organizuje,
- uctenie si pamiatky padlých ruských a sovietskych vojakov
pri oslobodzovaní konkrétnych krajín, slúženie omší
v pravoslávnych kostoloch.
Misie sa vždy uskutoèòovali pod záštitou vlády Ruskej
federácie, Ministerstva školstva a Moskovského patriarchátu.
Spolu so slovenskou misiou sa realizovalo doteraz osem misií.
Prvá sa uskutoènila v Tversku v roku 1993, kde sa nachádza
poboèka Akadémie. Bol predstavený projekt Regionálne kultúrne
štýly a výsledky archeologických vykopávok daného regiónu.
Druhá misia sa konala v Po¾sku v roku 1994. Výsledkom
bolo viacero podpísaných dohôd o vzájomnej spolupráci
napr. aj pri vyuèovaní ruštiny na letných kurzoch. Tretia misia
bola v roku 1995 v Moskve. Jej výsledkom boli viaceré dohody
s múzeami a kláštormi, napríklad s múzeom Andreja Rub¾ova,
kde môžu študenti Akadémie absolvova prax. Štvrtá eta-
183