ÄÃslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
ÄÃslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
ÄÃslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ského jazyka v období obrodenia zostala frazeológia z tohto<br />
obdobia kdesi na okraji. Vïaka tejto (a nielen tejto) skutoènosti<br />
treba hodnoti štúdiu nestorky bulharskej frazeológie<br />
V. Kiuvlievovej-Mišajkovovej K výskumu bulharskej<br />
frazeológie v období obrodenia (na materiáli rukopisu<br />
Neofita Rilského Slovník bulharsko-grécky) ako prínos k historickému<br />
výskumu bulharského jazyka.<br />
Autorka predkladá detailnú analýzu bulharských frazém<br />
spred vyše 150 rokov a ich špecifickú registráciu v Rilského slovníku.<br />
Zároveò poukazuje na kontinuitu v rozvoji bulharskej frazeológie<br />
a formovaní frazeologického fondu súèasného bulharského<br />
spisovného jazyka. Ve¾mi cenným doplnením jej štúdie je<br />
príloha zahàòajúca okolo 500 frazém, porekadiel a prísloví publikovaných<br />
v r. 1875 v Carihrade, v prvom a jedinom zväzku<br />
rukopisu, ktorý je ažko dostupný širšiemu okruhu èitate¾ov.<br />
V recenzovanom zborníku, venovanom pamiatke významného<br />
bulharského lexikológa a lexikografa D. Popova, je posmrtne<br />
publikovaná aj jeho štúdia Teoretická analýza lexikografických<br />
princípov Bulharského výkladového slovníka<br />
S. Mladenova. Autor sa v nej zameriava na históriu vzniku<br />
jedného z prvých bulharských výkladových slovníkov. Podáva<br />
jeho detailnú analýzu porovnávajúc ho s dvoma predchádzajúcimi<br />
publikáciami prezentujúcimi zaèiatky bulharskej lexikografie.<br />
Príspevok je zdrojom cenných a bohatých informácií<br />
nielen o jazykovej situácii v Bulharsku zaèiatkom XX. storoèia,<br />
ale aj o zrode bulharskej lexikografickej teórie.<br />
H¾adaním špecifických lexikografických metód a postupov<br />
pri tvorbe slovníkov spisovate¾ov sa zaoberá štúdia<br />
M. Božilovovej Lexikografická prezentácia jazyka autora<br />
(spisovate¾a, básnika, publicistu). Tento svojrázny lexikografický<br />
žáner, ktorý zaznamenal svoj najväèší rozkvet v Bulharsku<br />
v 60-tych rokoch minulého storoèia, v súèasnosti stagnuje.<br />
Autorka ponúka model spracovania takéhoto slovníka a uvádza<br />
vzor heslovej state so zameraním na jej výkladovú èas .<br />
Hoci nájs ideálnu univerzálnu metódu spracovania prekladového<br />
slovníka je takmer vylúèené, na túto ažkú úlohu sa<br />
podujala autorka štúdie Typologický model spracovania prekladového<br />
slovníka z rodného do cudzieho jazyka. Možno<br />
konštatova , že svoju úlohu úspešne splnila. Bulharské dvojjazyèné<br />
slovníky sa doposia¾ nezakladali na špeciálnej lexikografickej<br />
teórii, takže autorkin syntetizujúci príspevok je prínosom<br />
pre súèasnú lexikografickú prax. Zameriava sa v òom<br />
najmä na prvú a ve¾mi dôležitú fázu prípravy prekladového<br />
slovníka, a to na organizáciu heslára a výber heslových slov.<br />
Presvedèivo vyznievajú jej argumenty podložené konkrétnym<br />
jazykovým materiálom v prospech vypracovania tematických<br />
lexikálnych skupín a opisu významovej štruktúry každej z nich.<br />
Na záver treba poveda , že zborník svojím obsahom<br />
i vysokou odbornou úrovòou príspevkov je prínosom nielen<br />
k rozvoju bulharskej lexikológie a frazeológie, ale mnohými<br />
konkrétnymi riešeniami bude zaiste podnetom i pre ïalší rozvoj<br />
bulharskej lexikografickej a frazeografickej praxe.<br />
Mária Košková<br />
BOTÍK, J.: Slovenskí Chorváti. Etnokultúrny vývin<br />
z poh¾adu spoloèenskovedných poznatkov.<br />
Bratislava : Slovenské národné múzeum – Historické<br />
múzeum v Bratislave 2001. 231 s.<br />
Publikácia Jána Botíka Slovenskí Chorváti vytvára celistvý<br />
obraz o etnokultúrnom vývine málo poèetného chorvát-<br />
skeho etnika, ktoré od 16. storoèia žije v dedinách na západnom<br />
Slovensku v okolí Bratislavy. Reprezentatívna monografia<br />
sumarizuje poznatky viacerých spoloèenskovedných disciplín<br />
– histórie, jazykovedy, demografie, etnografie, folkloristiky<br />
a literárnej histórie, ktoré osvet¾ujú fenomén chorvátskych<br />
kolonistov na Slovensku. Aj napriek tomu, že v súèasnosti<br />
príslušníci chorvátskeho etnika žijú na území Slovenska len<br />
v malom poète, živo sa zaujímajú o svoju etnickú i kultúrnu<br />
identitu. V krátkom úvode, ktorý autor podáva v troch jazykových<br />
mutáciách (slovenskej, chorvátskej a anglickej), sa doèítame<br />
aj o aktuálnosti a potrebe takejto súhrnej publikácie, ktorá<br />
by mala poslúži aj ako vademecum, odborná príruèka pre<br />
pripravované Múzeum chorvátskej kultúry so sídlom v Devínskej<br />
Novej Vsi.<br />
Autor prácu rozèlenil na pä èastí. Prvá èas ozrejmuje<br />
historické príèiny masových migrácií Chorvátov do priestoru<br />
stredného Dunaja, kde sa v 16. storoèí na území Uhorska sformoval<br />
kompaktný ostrov gradišæanskych Chorvátov, ktorí hromadne<br />
utekali zo svojej domoviny pred bezoh¾adným pustošením<br />
zo strany Osmanskej ríše. Na druhej strane autor vysvet¾uje<br />
aj pohnútky prijatia chorvátskych kolonistov na našom území,<br />
ktoré mali základ najmä vo vy¾udnení niektorých lokalít<br />
v dôsledku morových epidémií. Uvádza sídelno-geografický<br />
preh¾ad tridsiatich lokalít na západe Slovenska, kde mali Chorváti<br />
väèšinové alebo polovièné zastúpenie. Autor nasto¾uje aj<br />
pomerne nároèný problém urèenia konkrétnych regiónov, z ktorých<br />
sa jednotlivé rody a skupiny chorvátskych migrantov vys<br />
ahovali. Dobové historické doklady èasto absentujú a v priebehu<br />
pä storoèného historického vývinu je prirodzené, že si<br />
nik nepamätá, odkia¾ prišli jeho predkovia. Dokladom pôvodu<br />
slovenských Chorvátov sa neraz stali priezviská, do ktorých sa<br />
zafixovali rodiská chorvátskych predkov. Na urèenie pôvodnej<br />
domoviny odborníci využili aj náreèie, ktorým sa v danej<br />
lokalite rozprávalo. Èasté s ahovanie chorvátskeho obyvate¾stva<br />
v rámci hraníc svojej vlasti pred príchodom na Slovensko<br />
však túto jazykovednú metódu znaène spochybòuje.<br />
Historické príèiny chorvátskeho vys ahovalectva spôsobili,<br />
že sa v stave ohrozenia ocitli príslušníci všetkých sociálnych<br />
vrstiev, teda nielen poddaní, ale aj slobodní obyvatelia –<br />
remeselníci, úradníci, kòazi, vojaci, ale aj mestské obyvate¾stvo,<br />
zemania a š¾achta (s. 43). Poh¾ad na sociálne rozvrstvenie chorvátskeho<br />
obyvate¾stva na Slovensku, ktorý nám približuje jedna<br />
èas zaujímavej publikácie Jána Botíka, je dôležitý pre poznanie<br />
miesta a významu, ktorý zaujali v historickom, kultúrnom<br />
i hospodárskom vývine.<br />
Na historické poznatky organicky nadväzujú ostatné tri<br />
oddiely práce, ktoré naznaèujú základné vývinové tendencie<br />
etnokultúrnych procesov Chorvátov pomocou analýzy jednotlivých<br />
zložiek etnicity – etnonymum, etnické vedomie, jazyk,<br />
¾udová kultúra. Osídlenie Chorvátov na mnohonárodnostnom<br />
území bývalého Uhorska malo vplyv nielen na prichádzajúce<br />
minoritné obyvate¾stvo, ale zanechalo svoj vklad aj v kultúrnom<br />
vývine majoritných etník, s ktorými sa stýkalo. Ján Botík<br />
konkretizuje dve základné línie vo vývinových procesoch chorvátskych<br />
kolonistov. Jednou z nich je zachovávanie a pretrvávanie<br />
etnokultúrnych hodnôt nadobudnutých v pôvodnej vlasti,<br />
druhá sa zas vyznaèuje výraznými asimilaènými zmenami<br />
s inoetnickým domácim obyvate¾stvom.<br />
Výrazným etnickým indikátorom a prostriedkom dorozumievania<br />
je jazyk etnika. Asimilaèné procesy prirodzene postihujú<br />
aj jazyk prichádzajúcej minority. O pretrvávanie jazyka chorvátskej<br />
etnickej menšiny na kolonizovanom strednom Dunaji sa<br />
180
Change language