ÄÃslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
ÄÃslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
ÄÃslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Organizátori nakoniec venovali všetkým úèastníkom konferencie<br />
nové vydanie Misirkovovej knihy Za macedonskite raboti,<br />
ktorú do tlaèe pripravil akademik B. Ristovski v anglickomacedónskej<br />
mutácii a v knižnej i elektronickej verzii. K obsahu<br />
referátov z tejto významnej macedonistickej konferencie sa<br />
ešte vrátime po vydaní zborníka.<br />
Radmila Horáková<br />
Ïðoáëeìè ía áúëãaðñêaòa ëeêñèêoëoãèÿ,<br />
ôðaçeoëoãèÿ è ëeêñèêoãðaôèÿ.<br />
Áúëãaðñêo eçèêoçíaíèe, ò. 3. Ñúñòaâ. Â. Êþâëèeâa-<br />
Ìèøaéêoâa. Ñoôèÿ : Aêaä. èçä. „Ïðoô. Ìaðèí<br />
Äðèíoâ“ 2002. 457 s.<br />
Tretí zväzok edície Bulharská jazykoveda rieši problémy<br />
bulharskej lexikológie, frazeológie a teoretickej i praktickej lexikografie.<br />
Prináša 11 štúdií popredných bulharských jazykovedcov,<br />
najmä pracovníkov Oddelenia bulharskej lexikológie<br />
a lexikografie Ústavu bulharského jazyka Bulharskej akadémie<br />
vied a je venovaný pamiatke významného bulharského lingvistu<br />
Dimitara Popova.<br />
Úvodná štúdia J. Baltovovej Zložené abstraktné podstatné<br />
mená v bulharskom spisovnom jazyku v období obrodenia<br />
je súèas ou pripravovanej monografie a výsledkom autorkinej<br />
dlhoroènej vedeckej práce. Autorka sa zameriava na lexikálno-sémantickú<br />
analýzu abstraktných kompozít, zložené<br />
konkréta boli predmetom skúmania v mnohých jej ïalších prácach.<br />
Prínosom do histórie a teórie bulharského jazyka je jej zistenie<br />
o významnej úlohe, ktorú pri výstavbe lexikálneho fondu<br />
bulharského jazyka v období obrodenia zohrali zložené podstatné<br />
mená (abstraktá i konkréta). Nezávisle od svojho pôvodu (novotvary,<br />
prevzatia èi kalky z iných jazykov) sa nomina abstracta<br />
ako produkt zložitého procesu abstrakcie stali jednotkami s reprezentatívnou<br />
a identifikaènou funkciou. Vychádzajúc z onomaziologického<br />
h¾adiska si autorka kladie za cie¾ skúma znakový<br />
charakter ich sémantiky. Na tomto základe vyèleòuje znakový<br />
a jazykový aspekt významu zloženého slova. Na druhej<br />
strane jej rozsiahly jazykový materiál umožnil klasifikova zložené<br />
nomina abstracta do lexikálno-sémantických skupín. Tie<br />
jednak odrážajú mimojazykovú skutoènos , v centre ktorej je<br />
èlovek, jednak svedèia o vzniku a vývine èiastkového systému<br />
jazyka na základe urèitého slovotvorného modelu.<br />
Cie¾om štúdie D. D eèevovej Názvy emócií v súèasnom<br />
bulharskom spisovnom jazyku (štrukturalizácia jadra<br />
lexikálno-sémantickej skupiny) je vymedzenie jednotnej definície<br />
slov oznaèujúcich emócie a jej uplatnenie v lexikografických<br />
prácach.<br />
Autorka sa opodstatnene zameriava na definíciu pojmu<br />
„emócia“ a odde¾uje ho od ïalších sémanticky blízkych a èasto<br />
synonymicky zamieòaných pojmov, ako sú „cit,“ „pocit,“<br />
„afekt,“ „nálada“ a pod. Využívajúc metódu komponentovej<br />
a distribuènej analýzy vymedzuje hranice lexikálno-sémantickej<br />
skupiny oznaèujúcej emócie. Odha¾uje zákonitosti vz a-<br />
hov jednotlivých èlenov skupiny a urèuje kritériá štrukturalizácie<br />
jej jadra. Oprávnene zdôrazòuje nevyhnutnos presnej<br />
definície èlenov tohto jadra a ich exemplifikáciu typickými slovnými<br />
spojeniami vo výkladovom slovníku.<br />
Teoreticky fundovaná štúdia P. Legurskej Analýza látkových<br />
mien v ruštine a bulharèine (teoretické problémy)<br />
predkladá teoreticky spracovaný model výkladu lexikálneho<br />
významu konkrét (prvotných i odvodených) aj s oh¾adom na<br />
jeho uplatnenie v konfrontaènom pláne.<br />
Autorka zoh¾adòuje dosiahnuté výsledky teórie sémantiky,<br />
najmä stanoviská A. Wierzbickej. Vkladom do tejto teórie<br />
sú aj òou postulované princípy utvárania všeobecného modelu<br />
ako invariantu sémantickej štruktúry slov urèitej tematickej<br />
skupiny. Autorka ho uplatòuje i vo svojom príspevku ako porovnávaciu<br />
základòu ruských a bulharských lexikálnych dvojíc<br />
v tematických skupinách „nádoby,“ „zvieratá,“ „rastliny,“<br />
èo jej umožòuje odhali okrem spoloèných prvkov špecifické<br />
sémy sémantickej štruktúry.<br />
Gramatickej charakteristike slov je venovaná štúdia<br />
L. Krumovovej-Cvetkovovej Podstatné mená pluralia<br />
tantum v bulharèine. Autorka analyzuje slovotvorné a sémantické<br />
zvláštnosti pôvodných i prevzatých pomnožných podstatných<br />
mien v bulharèine a poukazuje na lexikalizovaný tvar<br />
množného èísla, ktorý prestáva plni gramatickú funkciu a stáva<br />
sa slovotvorným prostriedkom.<br />
Bohatý jazykový materiál prezentujúci v podstate všetky<br />
vrstvy bulharskej lexiky (knižná, štandardná, hovorová, odborná,<br />
náreèová) autorka delí do dvoch ve¾kých skupín – konkrétne<br />
a abstraktné pluralia tantum. O ich sémantickej rozmanitosti<br />
svedèia ïalšie podskupiny.<br />
Pokia¾ ide o autorkou uvádzané substantíva disponujúce<br />
len plurálovou formou, ich status pluralia tantum je nespochybnite¾ný.<br />
Diskutabilné sú niektoré skupiny tzv. fakultatívnych<br />
pluralia tantum, ktoré majú aj singulárový tvar, ale ich plurál<br />
je frekventovanejší. Èi už ide o etnonymá (áúëãaðè, òðaêè),<br />
alebo zhrnujúce pomenovania príslušníkov rôznych skupín (êaòoëèöè,<br />
êaðáoíaðè a pod.), èi názvy plodov alebo zeleniny<br />
(äoìaòè, ÿáúëêè, êaðòoôè a pod.). Napokon sama autorka<br />
ich vymedzuje ako fakultatívne. Navyše konštatuje i tendenciu<br />
odstraòovania defektívnosti v bulharèine a utváranie korelácie<br />
singulár – plurál (íoæèöa – íoæèöè, âðaòa – âðaòè,<br />
äæèíñ - äæèíñè).<br />
Zborník zahàòa tri príspevky z oblasti frazeológie a frazeografie<br />
z pera poprednej bulharskej frazeologièky S. K a l -<br />
dievovej-Zacharievovej. Všetky tri sa zakladajú na konfrontaènom<br />
výskume bulharského a rumunského frazeologického<br />
systému. V prvej štúdii Biblizmy vo frazeológii bulharského<br />
a rumunského jazyka autorka špecifikuje skutoèné biblické výrazy<br />
ako aj spojenia utvorené na základe rozlièných asociácií<br />
s biblickým textom. Jej odborné poznanie Svätého písma sa prejavuje<br />
najmä pri hodnotení úlohy, ktorú zohrala stará gréètina,<br />
bulharèina a latinèina pri rozvoji bulharských a rumunských frazém.<br />
Na základe etnolingvistickej analýzy autorka poukazuje<br />
na zhody a špecifiká biblizmov v obidvoch jazykoch.<br />
Tri základné typy predstáv o smrti a ich frazeologické<br />
stvárnenie analyzuje autorka v štúdii Téma smrti vo frazeológii<br />
bulharského a rumunského jazyka, kde konštatuje takmer<br />
úplnú zhodu nielen v motivácii, ale i formálnom zložení frazém<br />
dvoch typologicky odlišných jazykov.<br />
Preh¾ad doterajších riešení dvojjazyènej frazeografie, ako<br />
aj svoj vlastný prístup ku koncepcii prekladového frazeologického<br />
slovníka predkladá v príspevku O niektorých problémoch<br />
dvojjazyènej frazeografie. Súhlasíme s òou, že tzv. užšie alebo<br />
širšie chápanie predmetu frazeológie nemôže by serióznym<br />
problémom frazeografie. Ako prvoradú treba uvíta i požiadavku<br />
presného a vyèerpávajúceho výkladu významu prekladanej<br />
frazémy.<br />
Napriek bohatému a mnohostrannému výskumu bulhar-<br />
179
Change language