Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

te¾a svojich kázní sa prejavilo aj v ich grafickej rovine. Pravopis jeho kázní je zložkový i diakritický:
pri hláskach è a ž je naznaèený mäkèeò, hlásku š zapisoval ako digrafému ss, hlásku j ako g,
a dôsledne sa vyhýbal používaniu èeských hlások ø, ì i grafémy ù. Zo slovotvorných prostriedkov
vyššieho štýlu predspisovnej slovenèiny používal jazykové podoby nesmrtedlny, muèedlnik.
V dobe, keï D. Mokoš písal svoje kázne a prekladal latinské citáty v nich, bola u nás latinèina
ešte stále hierarchicky najvyššie hodnoteným jazykom. Jej používanie bolo znakom vzdelanosti,
a preto aj vzdelanci, ktorí sa chceli vyjadri vo vysokom uèenom a publicistickom štýle, sa pokúšali
napodobòova súvetia tvorené pod¾a vzoru klasickej latinèiny. Texty misionárskych kázní však boli
urèené predovšetkým prostému ¾udu, vzdelaný kazate¾ musel pri tvorbe kázne bra do úvahy jej
potenciálnych percipientov. Preto sa aj D. Mokoš v kázòach snažil používaním ¾udových hovorových
výrazov, prísloví a porekadiel èo najviac priblíži svojim poslucháèom. O prekladoch latinských
citátov z patristickej literatúry v jeho kázòach možno konštatova , že zodpovedajú latinskej
predlohe. Stavba vety je v závislosti od latinskej predlohy niekedy jednoduchá a schematická, inokedy
má živý reènícky pátos. Na sprostredkovanie myšlienok cirkevných otcov autor používal pestrú
škálu výrazových prostriedkov, pri tvorbe jednotlivých syntagiem podliehal vplyvu klasickej
latinskej cicerónskej syntaxe. Rozsiahle a zložité súvetia tvorené pod¾a vzoru klasickej latinèiny
však v prekladoch D. Mokoša nenájdeme aj preto, lebo texty, ktoré prekladal, už tento vzor nerešpektovali
v plnej miere.
Translation of Latin Patristic Quotations in the Sermons
of Franciscan Monk Dominik Mokosh
Angela Škovierová
The study analyses two volumes of sermons by Dominik Mokosh, a member of the Franciscan order and a missionary
preacher, active in various regions of the then Slovakia in the middle of 18th century. Mokosh wrote 5 volumes of sermons in pre-
Bernolak´s Slovak. Even though he attempted to make the analyzed sermons familiar to his audience through the use of colloquialisms,
proverbs, comparisons and folk sayings they were also full of Latin phrases: maxims, quotations from the Bible and
patristic literature. From the work of the Ecclesiastical fathers he quoted especially: Augustinus Aurelius, Beda Venerabilis, Origenes,
Joannes Chrisostomus, Hilarius, Ambrosius, Cyprianus, Eusebius, Basilius Magnus, Georgius Magnus, Leo Magnus.
Hieronymus, Tadeas, Hypolitus, Bernardus and Anzelmus Canterburiensis.
Our analysis of quotations from patristic literature shows that D. Mokosh used the moral authority of the Ecclesiastical
fathers when he wanted to support the message of the sermon.
The Latin of these quotes is different from the classical Latin of Cicero’s age. Not only many of the expressions had acquired
a new meaning, the sentence construction itself developed towards simplicity. Mokosh´s use of them could be described as an act
of specific inter-lingual translation. As he was influenced by the example of classical Latin of Cicero’s age, with its branching
sentences, wealth of adjectives and verb positioned at the end of the sentence, he was not always able to follow the simplified
sentence structure of the 3rd-4th century Latin and his translations, although they’d preserved the original meaning, were often
enriched by new elements (e.g. adjectives), which were absent in the original text of the quotes.
162