Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 38 • 2003 • ÈÍSLO 2
SPRÁVY A RECENZIE
K sedemdesiatinám prof. Jána Doru¾u
Vážený a milý pán profesor,
nepretieklo ve¾a vody v neïalekom Dunaji (ak si odmyslíme
tú storoènú spred roka), keï som ako ašpirant nastúpil na
toto pracovisko, aby som pod Tvojimi krídlami mohol pátra
v paraliturgickej piesni. Vtedy to bolo celkom mladé pracovisko.
A dnes – ako vidno – vôbec nezostarlo, ba èo viac – stále je
mladšie a mladšie. Bude to urèite najmä preto, že ty, pán profesor,
si stále mladý; mladý a otvorený pre odvážne nápady, konštruktívny,
prièom ako dobrý kováè horúce železo poriadne
ukuješ a keï vidíš, že tá kopa rozpáleného železa nadobudla
prijate¾nú formu, rýchlo s òou do studenej vody, aby stuhla,
zosilnela (zamocòela – jak œe na vychodze hutori) – neraz
som to zažil na vlastnej koži...
Potom, keï sa zo železnej hmoty stane spravodlivá, pevná
forma – ako keï sa kuje dobrá kosa pre žencov do augustových
rozpálených polí – potom je rados zbera úrodu. Lebo
semeno, obilie, èo padlo do zeme, najskôr odumrelo, stlelo
v sebapoznávaní a samozrejme pod váhou skúmaného problému
zosilnelo, aby vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu (porovnaj
Jn 12, 24).
Z malého kláska – kabinetu – tak pri Tebe ako na otcovej
roli vyrástlo mnoho žírnych semien. Mnohé výhonky z tvojho
koreòa však nájdeme aj na ostatných domácich, spriatelených
i susedných roliach napríklad v Trnave, Ružomberku, Prešove,
Nitre, Banskej Bystrici; dokonca na celkom cudzích roliach
v Nemecku, USA èi na Ukrajine, ba aj vo Vatikáne slýcha
o bohatej žatve na roli posiatej spravodlivým semenom.
Lebo všade tam, kde sa dobrý rozsievaè „rozmachne“ a nešetrí
zrnom, možno vidie plody Tvojej dobrej práce, za ktorú sa
hrdo možno postavi a nepopusti ani o piaï.
Teda – nešetríš skúsenos ami pre nikoho. Uèíš, ako drža
brázdu a podobne ako listy knihy uklada ich jednu na
druhú. A potom dobre bráni pooranú zem, aby vždy nové semeno
mohlo raši , hoci sa niekedy pod pluh pripletú kadejaké
zápole. Ale niet polí bez zápolí, niet práce bez prekážok. Tie
Tvoje zápole sa v zápale za dobrú vec a vïaka Tvojej húževnatosti
vždy podarí z brázdy odhodi . Samozrejme, že oráè
neorie sám, ale potrebuje dobrý pluh a dobrý záprah. Ja verím,
ba èo viac – ja viem, pán riadite¾, že sme sa všetci spriahli za
dobré dielo a k Tvojej brázde pribúdajú ïalšie a istotne budú
aj naïalej pribúda .
Dovo¾ mi teda, pán riadite¾, zažela Ti k jubileu iskru
v oku, prinajmenej takú ve¾kú, akú sme všetci videli, keï si
držal v rukách dvojzväzkové faksimile Kamaldulskej Biblie.
Želáme Ti ve¾a sily do ïalšej namáhavej práce na poli
slova, komplexného interdisciplinárneho poznávania vz ahov
medzi jazykmi a kultúrami, ve¾a pevného zdravia, trpezlivosti
a húževnatosti v zápolení so zápo¾ami.
Nech teda naïalej pevne stojíš v brázde, lebo je hodna
Tvojej námahy.
Peter Žeòuch
Na jubileum docentky Eleny Krasnovskej
Akoby znenazdajky prichodí nám zaznamena , že v tomto
roku sa jazykovedkyòa a slavistka doc. PhDr. Elena Krasnovská,
CSc., dožila významného životného jubilea 60 rokov.
Narodila sa 30. júna1943 v Banskej Bystrici. Po stredoškolských
štúdiách (maturovala na JSŠ v Bratislave v roku
1960) študovala v rokoch 1960 – 1965 na Filozofickej fakulte
Univerzity Komenského v Bratislave odbor slovenský jazyk –
ruský jazyk. Po absolvovaní vysokej školy pracovala ako metodièka
a uèite¾ka v Bratislave. Od roku 1971 do roku 1995
pracovala v Jazykovednom ústave ¼. Štúra SAV. V roku 1973
absolovovala na Filozofickej fakulte UK rigorózne skúšky
(PhDr.). V Jazykovednom ústave pracovala postupne ako odborná
asistentka, samostatná odborná pracovníèka - špecialistka,
samostatná vedeckotechnická pracovníèka, vedecká pracovníèka).
V roku 1994 v Jazykovednom ústave ¼. Štúra SAV
v Bratislave obhájila kandidátsku dizertaènú prácu. Od roku
1995 pracuje ako samostatná vedecká pracovníèka v Slavistickom
kabinete SAV v Bratislave, do roku 2002 tu vykonávala
funkciu zástupkyne riadite¾a. Je èlenkou spoloènej odborovej
komisie doktorandského štúdia vo vednom odbore slavistika
– slovanské jazyky.
V rokoch 1976 – 1981 pracovala vo funkcii hospodárky
Slovenskej jazykovednej spoloènosti pri SAV. Od roku 1995 je
èlenkou výboru Jazykového odboru Matice slovenskej. Od roku
1993 je èlenkou Slovenského komitétu slavistov.
Popri vedeckovýskumnej práci sa doc. E. Krasnovská od
roku 1995 venovala aj externému pôsobeniu na Pedagogickej
fakulte Trnavskej univerzity. Koncom roka 2002 sa habilitovala
za docentku na Prešovskej univerzite a od marca 2003
interne ïalej pôsobí ako docentka na Pedagogickej fakulte TU
v Trnave a v Slavistickom kabinete na skrátený úväzok. Pod
jej vedením úspešne obhájili diplomové práce viacerí diplomanti,
jeden z nich sa uplatnil ako externý doktorand v Jazykovednom
ústave ¼. Štúra. V Slavistickom kabinete úspešne zavàšila
doktorandské štúdium (PhD) jedna doktorandka doc. E. Krasnovskej.
Do povedomia vedeckej komunity sa jubilantka zapísala
najmä ako spoluautorka piatich zväzkov Historického slovníka
slovenského jazyka (1991 – 2002), ohodnoteného cenou
Vydavate¾stva SAV Veda. Je spoluautorkou 9 knižných publikácií,
v jazykovedných periodikách a v recenzovaných zborníkoch
jej vyšlo 48 pôvodných vedeckých štúdií, 42 recenzií
a odborných èlánkov, do Historického slovníka slovenského
jazyka skoncipovala vyše 3000 lexikálnych jednotiek. Jej výskumná
aktivita je zameraná na problematiku súvisiacu s internými
jazykovými, ale i externými súvislos ami konštituovania
slovenèiny v predspisovnom období, a to na širšom slavistickom
pozadí. Bádate¾sky sa zameriava najmä na lexikografické
spracovanie pramennej základne Historického slovníka
slovenského jazyka, na lexikálno-sémantickú onomaziologickú
a sémaziologickú rekonštrukciu lexikálnych jednotiek, na
problematiku vz ahu úzu a normy v predspisovnej slovenèine,
na výber prameòov pri rekonštrukcii lexikálneho systému
v starších vývinových štádiách slovenèiny. Osobitnú pozornos
169