Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

komplikovaná. No pokia¾ ide o jeho polemickú spisbu, môžeme na základe intratextových indícií
usudzova , že takýmto zdrojom preòho boli azda diela cirkevných otcov. 14 Ïalším prameòom, ktorý
by sme mohli predpoklada , je Sväté písmo. Musíme však prizna , že v Sentivániho štylizácii sme
nepostrehli tie javy, ktoré sú pre text Vulgáty najcharakteristickejšie. 15
Pri jazykovej práci so Sentivániho textami sme dosia¾ okrem štandardných moderných gramatických
a slovníkových diel používali tieto staršie pramene: Už spomínanú Syntaxis ornata od Franza
Wagnera SJ, latinskú gramatiku Gregora Molnára Elementa grammaticae Latinae, 16 gramatiku
Johannesa Rhenia Compendium Latinae grammaticae 17 a taktiež základy latinskej gramatiky zostavené
pod¾a E. Alvaréza Principia seu rudimenta grammatices. 18 Pre potreby kontrastívneho prístupu
sme èerpali aj z Bernolákovho diela Grammatica Slavica. 19
II.
Dielo Lutheranicum nihil ad rem, nihil ad propositum 20 sme si pre úèely analýzy zvolili viacmenej
náhodne. Jediným kritériom bol vlastne iba jeho optimálny rozsah. Na základe našich skúseností
môžeme totiž poveda , že takáto práca s textom je èasovo ve¾mi nároèná, pretože pri èítaní je
ažké sústredi sa na viacero skúmaných jazykových javov súèasne. A tak analyzovaný text musí
prejs mnohonásobným èítaním. Vïaka lektúre Sentivániho prác sme už mali skúsenos s tým, na
ktoré javy treba zamera pozornos . Pokúsime sa teda predstavi najzákladnejšie znaky týchto textov
a budeme ich ilustrova ukážkami zo spomenutého Lutheranicum nihil ad rem (ïalej LNR).
Uvedomujeme si, pravda, že náš prístup je do istej miery subjektívny, iný èitate¾ by azda postrehol
iné zaujímavé jazykové skutoènosti.
Pristavíme sa najprv pri grafickej stránke textu. Je to otázka ve¾mi zložitá a dosia¾ málo preskúmaná.
Nie sme toho názoru, že by šlo o podradný jav, ktorému netreba venova pozornos . Práve
naopak: interpunkcia a písanie ve¾kých písmen 21 sú, pod¾a nášho názoru, výbornými ukazovate¾mi,
ako ten-ktorý text vnímal sám autor. Hoci nemožno v tejto oblasti stanovi presnú pravidelnos ,
predsa badáme isté tendencie. Ich popis by však mohol by obsahom samostatnej štúdie. Práve táto
nepravidelnos , premenlivos oznaèovania interpunkcie a písania ve¾kých písmen nám hovorí ve¾a
o dobovom ponímaní textu a azda i jazyka.Variantnos je jav, s ktorým sa stretneme v celom jazykovom
prejave Martina Sentivániho.
tioni certe fuit Martini solertia et amor litterarii otii, quo sic afffectu erat, ut saepe diceret: nullum carcerem, si ita res ferret,
futurum sibi graviorem, ac bibliothecam, non sine optimis auctoribus; sed hac lege sibi interdictam, ne librum ullum inspiciet,
manuve vel contigat.“)
14
Tu je z filologického h¾adiska ve¾mi zaujímavé zamyslie sa nad tým, že latinské preklady diel východných cirkevných otcov
(ktorých Sentiváni cituje ve¾mi èasto) vznikali až neskôr. Treba bra do úvahy, v akej jazykovej podobe (poklasickej, stredovekej,
humanistickej) boli tieto diela známe vzdelanej európskej verejnosti.
15
Napr. spojenia typu respondens dixit alebo používanie spojky quia vo význame že.
16
MOLNÁR, G.: Elementa grammaticae Latinae pro recta scholasticae juventutis institutione, ex praecipuis grammaticorum praeceptis.
Typis et sumptibus Joannis Michaelis Landerer. Posonii 1763. (Mali sme k dispozícii len defektný exemplár, ktorý sa konèí na s. 202.)
17
RHENIUS, M. J.: Compendium Latinae grammaticae pro discentibus nationis Germanicae, Hungaricae, at que Bohemice
scriptum. Posonii 1816. 368 s.
18
Principia seu rudimenta grammatices, ex institutionibus Immanuelis Alvari e Societate Jesu. Liber primus, pars II. Typis
collegii academici Societatis Jesu. Cassoviae 1771. 151 s.
19
Gramatické dielo Antona Bernoláka. Na vydanie pripravil a preložil J. Pavelek. Bratislava : Vydavate¾stvo Slovenskej akadémie
vied 1964. 554 s.
20
SENTIVÁNI, M.: Lutheranicum nihil ad rem, nihil ad propositum, seu ludicrae responsiones cujusdam Lutherani Regio-
Montani academici, ad XV. Catholicorum dilemmata refutate. Pracovali sme s exemplárom uverejneným v súbornom vydaní
Sentivániho polemických spisov Opusculorum polemicorum reverendi patris Martini Szent-Ivani... pars prima. Typis secundis
Academicae Tyrnaviensis typographiae, per Fridericum Gall, 1718, s. 51-126.
21
V priebehu 18. storoèia sa táto stránka textov ve¾mi zmenila, urèite pod vplyvom rozvíjajúceho sa gramatického štúdia. Zatia¾
èo G. Molnár vo svojej gramatike umožòuje ešte ve¾mi široké použitie ve¾kých písmen v texte (hovorí, že ve¾kými písmenami sa
oznaèujú všetky dôležité slová), anonymná bratislavská tlaè Praecepta ornatae et figuratae syntaxeos et orthographiae Latinae...,
Posonii 1772, na s. 38 odporúèa: Maiusculis litteris parce utendum..., nisi consvetudini plus, quam rationi, dare velimus.
(Ve¾ké písmená používaj striedmo, ak, pravda, nechceme da viac na zvyk, než na systém.)
137