Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

dovšetkým v kontexte, ktorý pri skúmaní frazeológie v texte vystupuje ako hlavné kritérium stanovenia
miery frazeologizovanosti. Ide o málo poèetnú skupinu frazém, ktorá je vlastne akýmsi prestupným
miestom, kde sa ustálené spojenie postupne zbavuje pôvodného (komparatívneho) významu,
resp. tento pôvodný význam už nahrádza nový (frazeologický) význam a spojenie prechádza do
skupiny frazém bez komparatívnych vz ahov.
Ustálené spojenia s inštrumentálom, pri ktorých možno v istom kontexte zachyti komparatívny
význam, sa frazeologizovali iba èiastoène, ich význam vyplýva z významu jednotlivých komponentov,
motivácia je pri nich viac-menej prieh¾adná. Vlastný komparatívny význam „ñîõðàíÿåòñÿ
ëèøü â êà÷åñòâå ïåðâè÷íîãî, ïðÿìîãî çíà÷åíèÿ ñëîâîñî÷åòàíèÿ, ñîñòàâëÿÿ åãî âíóòðåííþþ
ôîðìó“ (Ogo¾cev, 1978, s. 64). „Druhotný“ frazeologický význam týchto spojení svedèí o dovàšení
frazeologizaèného procesu a vzniku frazém, ktoré V. Ogo¾cev (1978) nazýva „êîìïàðàòèâíûìè
ôðàçåîëîãè÷åñêèìè åäèíöàìè“ (s. 65).
4.1. Genetickým prototypom týchto spojení s inštrumentálom sú vo¾né, neustálené prirovnávacie
spojenia. Èasto je kontext jediným kritériom posudzovania spojenia ako vo¾ného alebo ustáleného,
èiastoène alebo úplne frazeologizovaného. Dvojaký význam (a/ komparatívny a b/ frazeologický),
ktorý vyplýva z odlišnej miery frazeologizovanosti, sa v ruštine prejavuje napr. v nasledujúcich
frazémach:
a/ b/
èçâèâàòüñÿ óæîì = (rieka, cesta) sa vinie, toèí, èçâèâàòüñÿ óæîì = (èlovek) líška sa, poklonkova niekomu
krúti ako had (VRSS, I, s. 702), (VRSS, V, s. 232)
õîäèòü ôåðòîì = chodi s podopretými rukami õîäèòü, øàãàòü ôåðòîì = chodi , kráèa ako páv (VRSS, V,
[ako písmeno Ô] 422)
äûì ñòîëáîì = dym za pekného poèasia vychádza äûì ñòîëáîì = pekelný hurhaj, hrmot
z komína a tvarom pripomína ståp
äîðîãà ñêàòåðòüþ = cesta rovná ako obrus = ñêàòåðòüþ äîðîãà = hovor. iron. choï si kam chceš, nik a
zaželanie š astnej cesty, rovnej, hladkej ako stôl nezdržuje! (VRSS, I, s. 473)
(t. j. ñêàòåðòü, porov. Šanskij, 1985, s. 110-111)
âûòü âîëêîì = zavýja podobne ako zavýja vlk âûòü âîëêîì = narieka , bedáka (VRSS, I, 500).
Komparatívny význam týchto frazém je motivovaný významom komponentov, keï prvý z nich
si uchováva svoj nominàtívny význam a pre druhý je charakteristické prenesené použitie. Úplne
frazeologizované spojenia s inštrumentálom sa vyznaèujú tým, že ich celostný význam stráca spojitos
s významom slov, ktoré ho tvoria. Vo frazeologizaènom procese tieto slová stratili úplne alebo
èiastoène príznaky slova a komparatívna štruktúra nemá vplyv na význam spojenia ako celku. Sú to
spojenia, „ktoré sa frazeologizovali ako celok a stali sa frazémou so všetkými jej atribútmi“ (Kuèerová,
1980, 240). Potvrdením nekomparatívneho charakteru je ich „dnešný význam, ale niekedy aj
inojazyèný ekvivalent s totožným významom, ale nekomparatívnou štruktúrou“ (tamže s. 240).
Tieto frazémy už nie sú prostriedkom vyjadrenia podobnosti, neplnia funkciu obrazných jednotiek,
ale ako úplne frazeologizované zaèínajú plni nové funkcie (hodnotiaci aspekt), ktoré súvisia
s prítomným vysokým stupòom expresivity. Sémanticky sa tieto frazémy vyznaèujú zánikom komparácie,
charakterizuje ich významová nerozložite¾nos a celostnos nominácie, t. j. idiomatickos ,
tak ako ju chápu J. Mlacek (1984, s. 37-38), F. Èermák (1985, s. 235) i V. Ogo¾cev (1978, s. 65).
4.2. Pri hodnotení frazémy ako ustáleného spojenia s komparatívnym alebo frazeologickým
významom, pri ich skúmaní priamo v texte platí jednoznaèná podmienenos postupu pri preklade
najbližším kontextom. Niekedy sa frazeologický význam pri preklade nevhodne zastrie a prekryje
komparatívnym významom, napr.: ... â ìîëîäîñòè ... äóðèëè æå îíè – ïûëü ñòîëáîì ñòîÿëà
(Rasputin) – ... klbèievali sa, až prach stlpom stál (Dvoøáková-Žiaranová). Ide tu vlastne o doslovný
preklad, v ktorom slovenský èitate¾ nepochopí, preèo prach ståpom stál a frazeologický význam
„øóì, ãàì,“ ktorý z daného kontextu jednoznaène vyplýva, mu ostáva neznámy. Možné riešenie
ponúka VRSS, I, ktorý uvádza ako frazeologický ekvivalent ruskej frazémy äûì ñòîëáîì = hovor.
pekelný hurhaj, hrmot = zabáva sa až sa hory ozývali (s. 500). Porovnajme si ešte komparatívny
153