Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

vydaných 19 titulov prekladov chorvátskej krásnej literatúry, èo bolo viac ako pri väèšine spriaznených
krajín. Okrem toho sa vydávala populárno-vedecká, politická aj náboženská literatúra, ktorej
presný poèet sa dá ažko zrekonštruova . 59
Zaèiatkom februára 1944 bol Jozef Cieker v Záhrebe nahradený vyslancom Viktorom Beèkom. 60
Ten však už do doznievajúcich slovensko-chorvátskych kontaktov nepriniesol nové zmeny. Z jeho
správ sa dozvedáme najmä o situácii v krajine, v ktorej sa o reálnu moc delili partizáni s nemeckými
a ustašovskými oddielmi, a o represiách proti obyvate¾stvu. Na margo vzájomných vz ahov sa vyjadril,
že z vyšších štátnych orgánov cíti záujem o pozitívny prístup, no pri nižších funkciách sa takýto
prístup stráca. Preto navrhoval, aby sa za s¾úbené hospodárske koncesie žiadali kultúrne a sociálne
ústupky Slovákom v NDH. 61 Vo svojej správe upozoròoval na rozsah vzájomných kontaktov, ktoré sa
pod¾a neho nerozvinuli do takej miery, ako sa všeobecne oèakávalo. Napriek tomu oznaèil kultúrne
a politické vz ahy za ve¾mi dobré. V hospodárskej spolupráci upozornil na absenciu obchodného
zástupcu, „ktorého Chorváti majú aj v protektoráte.“ 62 V otázke osudu Slovákov v NDH upozoròoval
na skutoènos , že sú na základe princípu kolektívnej viny odvážaní do koncentraèných táborov.
Nenávis èasti Chorvátov zvyšoval aj fakt, že Slováci nemuseli narukova do armády ani do Ustaše,
prièom dôležitú úlohu hrali aj lokálne osobné a majetkové konflikty. Poukázal na nacionalistické
postoje èlenov Ustaše, ktorí neprejavovali prílišnú lásku k „cudzím elementom“ vo svojej krajine. 63
Repatriácia Slovákov však v tom èase už nebola ani technicky možná. 64
Slovensko-chorvátske kontakty v tomto období sa však neobmedzovali len na oficiálnu líniu.
Významná spolupráca existovala aj medzi antifašistickými silami v SR, NDH a inde v Európe.
Výraznou osobnos ou, ktorá sa prièinila o takéto zbližovanie, bol katolícky kòaz Tomislav Poglajen-Kolakoviè,
ktorý pôsobil na Slovensku od septembra 1943 a poèas jesenného povstania na Slovensku
v roku 1944 sa pridal na stranu antifašistických síl. 65 V poslednej fáze existencie obidvoch
štátov vzájomné kontakty sa celkom prerušili, takže rozpustenie Slovensko-chorvátskej spoloènosti
na Slovensku 25. mája 1945 66 bolo už len formálnou záležitos ou, keïže väèšina jej predstavite¾ov
sa nachádzala v emigrácii, kde ïalej rozvíjali vzájomné kontakty.
Formovanie slovensko-chorvátskych vz ahov v rokoch 1941 – 45 bolo do ve¾kej miery ovplyvnené
politickou klímou v Európe. Napriek porovnate¾ným snahám o národnú emancipáciu v medzivojnovom
období a hlbokým historickým koreòom vzájomného priate¾stva, ktoré bolo v tom èase
zosobnené pojmom „dejinnej osudovosti,“ dominantnú úlohu vo vzájomnom zblížení hrala ideologická
spätos politických reprezentácií a ich mentorov (najmä Nemecka). V tom duchu sa uberala aj
kultúrna spolupráca, ktorá napriek urèitej autonómii nebola schopná vymani sa z ideologického
rámca. Vplyvom praktických aj politických prekážok sa nerozvinula do požadovanej nadštandartnej
formy a jej najväèší rozmach nastal v období od roku 1942 do polovice 1943. Ako však píše
Vilam Kovár na margo aktivít Slovensko-chorvátskej spoloènosti, ktorá mala by motorom týchto
vz ahov, „...neurobila navonok to¾ko, ko¾ko sa azda èakalo, nedala si ujs ani jednu príležitos , aby
mohla slovenskú verejnos informova a zoznamova s chorvátskym životom a jeho predstavite¾mi.“
67 Už pred ukonèením 2. svetovej vojny, do ktorej sa obidva štáty zapojili na strane agresívneho
Nemecka, bolo jasné, že obidva štátne útvary ju neprežijú. Ani tento fakt však neznamenal koniec
vzájomných kultúrnych kontaktov, ktoré sa však po vojne odohrávali na novej geopolitickej a ideologickej
báze.
59
Pozri JANKOVIÈ, J.: Chorvátska literatúra a slovenská kultúra II, s. 166-176.
60
Slovák, 8. 2. 1944, s. 4 ; 9. 2. 1944, s. 3.
61
ŠOBA, f. O¼S v BA, Jozef Cieker ¼s 27/48, Hlásenie V. Beèku z 20. 3. 1944.
62
SNA, f. MZV, k. 213, Politické správy zo Záhrebu – 1944, Hlásenie V. Beèku z 25. 4. 1944.
63
Tamže, Hlásenie V. Beèku z 8. 1. 1945.
64
Tamže, k. 1160, List MZV SR V. Beèkovi z 26. 1. 1945.
65
K jeho osudom pozri: JABLONICKÝ, J.: Podoby násilia. Bratislava : Kalligram, 2000, s. 9-27.
66
SNA, f. PR-BA, k. 204, mat 38/68, Slovensko-chorvátska spoloènos .
67
Tamže, Správa tajomníka.
121