Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

plex / vulgaris / rudis, resp. narratio barbara / impolita, na druhej strane stylus elegans. Rozdiel
medzi týmito dvoma spôsobmi vyjadrenia spoèíva najmä v tom, že podraïovacie súvetia (ve¾ké
množstvo spojok) vyskytujúce sa na úrovni stylus simplex nahrádza stylus elegans participiálnymi
konštrukciami. To, že Sentivániho jazykový prejav sa, pod¾a nášho názoru, realizuje na úrovni
stylus simplex, alebo sa k nej aspoò ve¾mi výrazne približuje, je pre nás ove¾a zaujímavejšie, ako
keby bol tento autor napísal svoje dielo vybrúsenou cicerónovskou latinèinou. Veï takto nám umožòuje,
aspoò èiastoène, nahliadnu do sveta živého jazyka. Štýl polemických spisov je, pravdaže,
ovplyvnený aj dialogickou formou (vnútorný dialóg, vnútorná konverzácia) tohto žánru. Ïalším
dôvodom, preèo si dovo¾ujeme jazyk Sentivániho polemík do urèitej miery spája s hovoreným
jazykovým prejavom, je to, že tieto diela vznikali rýchlo. Neusudzujeme tak len preto, že Martin
Sentiváni vyprodukoval pomerne ve¾ké množstvo spisov za krátky èas (teda na základe extratextových
indícií), ale najmä preto, lebo nám to dosvedèujú samotné texty: nachádzame v nich viaceré
prípady duplicitných vetných konštrukcií alebo, naopak, elíps, ktoré v danom kontexte nepôsobia
ako štylistický zámer. Tieto javy by sa zrejme nevyskytli, keby texty boli výsledkom starostlivej
štylizácie, alebo keby prešli dôkladnou jazykovou redakciou. Pravda, napriek tomu ide o kultivovaný
jazykový prejav. Napokon, môžeme prida ešte jeden znak, ktorým podporíme našu koncepciu,
a to je skutoènos , že Sentivániho polemické texty obsahujú hojné frazeologizmy. Pravda, to si
vyžaduje hlbší výskum, pretože treba zisti , nako¾ko ide o knižné frazeologizmy a nako¾ko o také,
ktoré do jeho písomného prejavu prenikli z hovoreného jazyka. 5
Musíme uvažova nad tým, èi výraz Sentivániho polemík – ktorému priraïujeme pojem stylus
simplex alebo vecný, nestrojený štýl – nie je práve vlastnos ou tohto žánru. Švédsky filológ K. Östlund
sa nedávno zaoberal uppsalskými dizertáciami z polovice 18. storoèia, prièom na textoch vykonal aj
gramatickú a štylistickú analýzu. 6 Štýl dizertácii oznaèuje ako vedecký (genus didascalium seu
doctrinale) a upozoròuje na základné výrazové konštrukcie tohto žánru. 7 Podobné štylistické prostriedky
nachádzame aj v Sentivániho polemickom diele, no okrem toho sa v òom nachádzajú aj iné
– rétorické a dialogické – prvky, èo vyplýva z povahy polemického žánru. Až podrobnejšia práca
s barokovými textami ukáže, èi možno hovori o osobitnom polemickom žánri (argumentaènom
štýle), t. j. takom, ktorý je charakteristický osobitými štylistickými postupmi.
Náš príspevok je výsledkom neustáleho kontaktu s textami trnavského profesora a kladie si za
cie¾ predstavi nie tak zistenia výskumu (to bude nároènejšia a dlhodobejšia práca), ako skôr postrehy,
nápady a h¾adanie spôsobu jazykovej interpretácie Sentivániho diela. Preto tu predkladáme naše
východiská, v rámci ktorých sa bude pohybova aj náš prístup k jazyku textov.
Predovšetkým si treba uvedomi , že barokovú latinèinu nemožno posudzova z h¾adiska modernej
normatívnej gramatiky. Latinská gramatika, ako ju poznáme dnes, dostala svoju tvár najmä
prostredníctvom práce filológov od prelomu 18. a 19. storoèia. 8 Preto, aby sme správne hodnotili
jazyk historických textov, bude potrebné sledova dobovú normatívnu gramatiku. 9 Ïalej, latinèina,
ktorá nebola materinským jazykom, nevyhnutne prijímala ducha svojich používate¾ov, interferovala
s ich jazykovým vedomím. Nazdávame sa, že môžeme hovori o paralelizme latinèiny a národných
jazykov, ktorý sa prejavuje najmä v syntaktickej rovine, no urèite aj v slovotvorbe (obojsmerné
5
Por. MLACEK, J.: Slovenská frazeológia. Bratislava : SPN 1977, s. 79-80.
6
ÖSTLUND, K.: Johan Ihre on the Origins and History of the Runes. Three Latin Dissertations from the mid 18 th Century. (Edited
with translation and commentary.) Acta Universitatis Upsaliensis, Studia Latina Upsaliensia. 25. Uppsala 2000. 391 s.
7
Tamže, s. 61-63.
8
Por. BURKARD, Th.: Die lateinische Grammatik im 18. und frühen 19. Jahrhundert. Von einer Wortarten- zu einer Satzgliedgrammatik.
Ellipsentheorie, Kasuslehre, Satzglieder. In: Germania Latina – Latinitas Teutonica. Vita publica, scientiae, studia humaniora
a litteris renatis usque ad saeculum nostrum. (Zborník z konferencie, ktorá sa konala v septembri 2001 v Mníchove.)
Príspevok je uverejnený v elektronickej podobe na internetovej adrese http://www.phil-hum-ren.uni-muenchen.de/GermLat/Acta/
Burkard.htm [12. 11. 2003]. Pozri tiež: ÖSTLUND, K.: Johan Ihre on the Origins and History of the Runes, s. 38.
9
Na druhej strane si musíme uvedomi , že normatívna gramatika nikdy nepostrehne celú jazykovú skutoènos (èo vo zvýšenej
miere platí o gramatikách školského typu). Preto je potrebné uplatòova pri práci s textami aj analytický a deskriptívny prístup.
135