Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

slávii, v tomto konflikte sa postavila na nemeckú stranu. Dobová propaganda tento postoj ospravedlòovala
puèom v krajine a nepriate¾ským postojom Juhoslávie voèi nemeckému obyvate¾stvu. 4
Vznik NDH 10. 4. 1941 priniesol so sebou aj nové a väèšie možnosti vzájomnej kultúrnej
spolupráce. Obidve krajiny spájal okrem spoloèných národno-emancipaèných snáh z minulosti aj
spoloèný mocensko-ideologický rámec. SR oficiálne uznala NDH 15. 4. 1941, podobne ako to urobilo
Nemecko, Taliansko a Maïarsko. 5 Mocensko-politické postavenie NDH v Európe bolo ukotvené
v tzv. Rímskych zmluvách uzavretých 18. 5. 1941 s Talianskom, takže podobne ako suverenita
Slovenska, aj suverenita NDH bola obmedzená èoskoro po vzniku tohto štátneho útvaru, s tým
rozdielom, že Chorvátsko patrilo do mocenskej sféry Talianska. Hneï po vzniku NDH sa v krajine
šírila nespokojnos nad týmto patronátom a poèas slovensko-chorvátskych rozhovorov sa zdôrazòovala
najmä úloha „spoloèného ochrancu a oslobodite¾a“ ktorého najvyšší predstavitelia SR aj
NDH videli v hitlerovskom Nemecku.
Už zaèiatkom mája 1941 bolo známe, že za slovenského zástupcu do Záhrebu bude vymenovaný
známy gardistický radikál Karol Murgaš. Žiados o jeho vymenovanie bola do Chorvátska odoslaná
prostredníctvom nemeckých úradov, keïže koncom apríla nebol možný priamy styk medzi
SR a NDH. 6 Toto vymenovanie vyvolalo urèité prekvapenie, keïže Murgaš nemal skúsenosti
s diplomaciou a bol práve známy svojím netaktným a nediplomatickým spôsobom správania. Jeho
gardistická minulos , sympatie k chorvátskym nacionalistom a pod¾a niektorých správ aj aktívne
kontakty z minulosti, ho však predurèovali ako vhodnú osobu na spoluprácu s Ustašou. Na druhej
strane bolo známe, že Murgaš toto poverenie bral ako odsunutie zo slovenskej politiky, kde dovtedy
pôsobil ako šéf Úradu propagandy, túto skutoènos sa však slovenská strana snažila bagatelizova .
V máji navštívil Chorvátsko slovenský novinár Viliam Kovár. Poèas tejto návštevy sa stretol
s najvýznamnejšími predstavite¾mi štátu a Ustaše a sondoval možnosti nadviazania vzájomných
kultúrnych stykov. 7 Vo svojom liste šéfredaktorovi Slovenských poh¾adov Stanislavovi Meèiarovi
navrhol, aby na zaèiatok poslali do NDH pozdravné listy. 8 S. Meèiar bol už v tom èase známy
chorvátofil a obdivovate¾ spisovate¾a Mile Budaka, 9 ktorý po vzniku NDH získal kreslo ministra
osvety a náboženstva. 23. mája mu napísal list, v ktorom vyzdvihol priate¾stvo obidvoch národov
a vyjadril sa, že veril v boj o samostatnos SR aj NDH. Chorvátov oznaèil ako „nám najmilší národ“
a vyjadril vieru „že aj budúcnos slovenská bude bezpeènejšia, keï sa bude upevòova v spoloènej
medzinárodnej práci s krásnou skutoènos ou chorvátskou.“ 10 Podobné vyznania priate¾stva v tom
èase však neboli nièím zriedkavým. Slovenská tlaè venovala chorvátskemu boju za samostatnos na
svojich stránkach ve¾a priestoru. Zvidite¾òovali sa najmä osoby úzko späté s národno-emancipaèným
bojom, Ustašou a Hlinkovou gardou, alebo historické osobnosti ako ¼udevít Gaj, bán Jelaèiæ
alebo Ante Starèeviæ, na druhej strane najmä Ján Kollár, Štefan Moyzes a Andrej Hlinka. Ve¾kej
popularite sa tešili aj v politike aktívni spisovatelia Mile Budak a Milo Urban a hlavný velite¾
Hlinkovej gardy Alexander Mach. Znaèný podiel na vzájomnej prezentácii v oblasti kultúry má
prekladate¾ Andrej Vrbacký.
26. mája vykonal K. Murgaš oficiálnu audienciu u chorvátskeho vodcu – poglavnika Ante
Paveliæa. Vo svojej reèi nezabudol vyzdvihnú osudové spojenie obidvoch bratských národov. Po
4
Slovák, 10. 4. 1941, s. 3; K otázke vzájomných slovensko-juhoslovanských vz ahov pozri NÌMEÈEK, J.: K slovensko-jugoslávským
vztahùm 1939 – 45. In: Evropa mezi Nìmeckem a Ruskem. Praha : Historický ústav AV ÈR 2000, s. 385-398.
5
SNA, f. Kancelária prezidenta republiky, k. 61, spis è. 1300/41, Chorvátsko – telegrafické blahoželanie prezidenta J. Tisu.
6
Slovák, 11. 5. 1941, s. 3. Oficiálne poverenie vedením vyslanectva v Záhrebe získal Murgaš až 15. 5. 1941, no správy o jeho
vymenovaní sa objavili už skôr. Grenzebote už 4. 5. 1941 uverejnil správu o jeho vymenovaní, proti èomu sa Ministerstvo
zahranièných vecí (MZV) ohradilo. SNA, f. MZV, k. 1155, spis è. 79/41; Tamže, k. 213, spis è. 77/41.
7
Slovenská národná knižnica - Archív literatúry a umenia (SNK ALU), nespracovaný f. Viliam Kovár, k. 4, Správy z ciest po
Chorvátsku.
8
Tamže, 164 E 20, List V. Kovára S. Meèiarovi z 26. 8. 1941.
9
S ve¾kým ohlasom sa stretla už jeho práca Chorvátsky klasik Mile Budak. In: Slovenské poh¾ady, 1940, roè. 56, è. 8-9, s. 429-444.
10
SNK ALU, 164 N 17, List S. Meèiara M. Budakovi z 21. 5. 1941.
113