Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

význam tohto spojenia a jeho preklad: Äûì ïå÷åé ïîäûìàëñÿ íå ñòîëáàìè ââåðõ íàä êðûøàìè,
à ÷åðíûìè ñòðóéêàìè êóðèëñÿ èç îêîííûõ ôîðòî÷åê ... (Pasternak) – Dym sa nedvíhal kolmými
ståpmi z komínov, ale v èiernych pramienkoch sa plazil ... (Jes.), ... ãîëóáîé äûì ... ëåãêèì ñòîëáèêîì
âîñõîäèë êâåðõó (Grekovová) – ... belasý dym ahal sa dohora v krehkom ståpiku (Szolnokiová); ...
bolo zaèiatkom septembra, teplo bolo ... hej, prach sa vysoko dvíhal (Ballek) –
... â íà÷àëå ñåíòÿáðÿ ... òåïëûíü, ïûëü ñòîëáîì ... (Zam.).
4.3. Pri odlíšení vo¾ného a ustáleného, èiastoène alebo úplne frazeologizovaného spojenia
s inštrumentálom zohrávajú niekedy zaujímavú úlohu napr. gramatické kategórie. V nasledujúcich
spojeniach množné èíslo podstatného mena v prirovnávajúcej èasti signalizuje neustálenos spojenia
slov s prirovnávacím významom a spolu s lexikálnym obsadením jednotlivých komponentov,
syntaktickou stavbou i najbližším kontextom napovedá, že nejde o známe frazémy ïîëçòè çìååé,
ëåæàòü ïëàñòîì, ïðîõîäèòü êðàñíîé íèòüþ, ale o menej ustálené prirovnávacie konštrukcie
s komparatívnym významom: Ïî ëåñó çìåÿìè ðàñïîëçàëèñü ïîòîêè ... (Pasternak) – Potoky sa
plazili po hore ako hady ...(Jes.) – Po lese sa ako hady rozliezli potoky ... (Heg.), ... ñíåã ... òîëñòûìè
ïëàñòàìè ëåæàë ... (Pasternak) – ... (zá¾aha) snehu ako hrubé, konca kraja nemajúce plásty
ležala na tisíckach vierst (Jes.) – ... (sneh) v nekoneèných hrubých vrstvách ležal na tisícverstvových
pláòach (Heg.), ... ñëåäû êðîâè, ïðîòÿíóâøèåñÿ ïî ñíåãó êðàñíåíüêèìè íèòî÷êàìè
è òî÷êàìè (Pasternak) – ... stopy krvi, èo sa rozprskli po snehu ako jasnoèervené nitôèky a bodky
(Jes.); ... stopy krvi, ktoré sa ako èervené nitky a bodky ahali po snehu (Heg.).
4.4. Inštrumentál prirovnania sa široko využíva aj pri tvorení tautologických spojení typu ãîðà
ãîðîé, ñîáàêà ñîáàêîé, õîäèòü õîäóíîì, ñèäåòü ñèäíåì. Zlúèenie, vzájomné pôsobenie komparatívnej
a tautologickej konštrukcie výrazne zosilòuje expresívnos týchto frazém. Práve tautologický
charakter spojení, ich osobitá syntaktická konštrukcia, ktorá zatemòuje pôvodný obraz, robí z nich
frazémy vysoko expresívne, so silným hodnotiacim nábojom. V. Mokijenko (1986) ich nazýva
„ôðàçåîëîãèçèðîâàííûìè äóáëåòíûìè êîíñòðóêöèÿìè“ (s. 111). Akademická Ðóññêàÿ
ãðàììàòèêà, II (1980) uvádza takéto spojenia v rámci ñïåöèàëüíûõ ñèíòàêñè÷åñêèõ êîíñòðóêöèé
ako „íåñâîáîäíûå áåññîþçíûå ñîåäèíåíèÿ“ (porov. s. 217-219), ktoré oznaèujú a/ „èíòåíñèâíîñòü
è ïîëíîòó ïðîÿâëåíèÿ ïðèçíàêà: ïîåäîì åñòü, ïðîïàäè âñå ïðîïàäîì, õîäóíîì õîäèòü“ (s. 219)
b/ „ïîëíîòó ïðåäèêàòèâíîãî ïðèçíàêà ñî÷åòàíèÿ èì. è òâ. ï. îäíîãî è òîãî æå èìåíè çìîöèîíàëüíîèëè
ñðàâíèòåëüíî-õàðàêòåðèçóþùåãî çíà÷åíèÿ: ìîëîäåö-ìîëîäöîì, ëåæèò ïëàñò-ïëàñòîì,
õîçÿèí ñèäèò òó÷à-òó÷åé“ (tamže, s. 220). Porovnajme si ich preklad v nasledujúcich ukážkach:
A chodil Jozef Mak cez celé týždne ako mraèno (Hronský) – ... õîäèë òó÷à-òó÷åé (Bog.). Porov.
òó÷à-òó÷åé = 1. àko sto hromov nahnevaný, 2. záplava, mraèno (VRSS, V, s. 146).
Zaujímavé je napr. aj ïalšie spojenie: ... îíà íå ïîäíÿëàñü åìó íàâñòðå÷ó, íå çàãîâîðèëà,
ñèäíåì ñèäåëà íà òîï÷àíå ... (Rasputin) – ... nevyšla mu oproti, nepustila sa s ním do reèi, sedela
ako božie umuèenie na prièni ... (Hlin.). Význam ruského ñèäíåì ñèäåòü = ñèäåòü íå âñòàâàÿ
èëè íàõîäèòüñÿ ãäå-íèáóäü, íèêóäà íå âûõîäÿ, íå âûåçæàÿ (ÑÐß, s. 659) sa naplno prejaví
v preklade do ruštiny: Všetci sa smejú a veselia, len ten môj hlupák sedí na mieste a civí do prázdna
(Jaroš) – ... òîëüêî ìîé áàëáåñ ñèäíåì ñèäèò è çûðèòñÿ â ïóñòîòó (Šu¾ginová).
V ruštine sú tieto spojenia pomerne frekventované, èo potvrdzuje aj ich výskyt a použitie
v preklade na mieste slovenských vo¾ných slovných spojení, napr.: Nemotaj sa tu ako mátoha, akoby
si podošvy nemala. Alebo vykraèuj poriadne, aby sa chalupa triasla, alebo nech a parom sem
neženie (Hronský) – È ñòóïàé êàê ñëåäóåò, ÷òîáû ïîë õîäóíîì õîäèë (Bog.). Pôvodný obraz
tohto spojenia súvisí s prirovnaním k pohybu hybnej èasti kováèskych mechov (porov. Mokijenko,
1986, s. 111), ale v procese frazeologizáñie bol potlaèený súèasným frazeologickým významom =
ðàçã. ñèëüíî òðÿñòèñü, ñîòðÿñàòüñÿ (ÑÐß, s. 795). VRSS uvádza õîäóíîì õîäèò êòî-ë. – zast.
pobehuje niekto, õîäóíîì õîäèòü (èäòè, ïîéòè) – 1. kýva sa, toèi sa, krúti sa, 2. trias sa, 3.
skáka , 4. by hore nohami (V, 510). Akademická Ðóññêàÿ ãðàììàòèêà, I (1980) uvádza slovo
õîäóíîì už ako príslovku motivovanú slovesom a utvorenú suffixom -óíîì a možnú iba v spojení
õîäóíîì õîäèòü (porov. s. 401). Porovnajme ešte nájdený preklad tohto spojenia do slovenèiny:
154