Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 38 • 2003 • ÈÍSLO 2
JÁN KAÈALA *
K podstate rytmického zákona v slovenèine
KAÈALA, J.: On the Essence of the Rythmical Rule in the Slovak Language. Slavica Slovaca, 38, 2003, pp. 123-133.
(Bratislava)
The paper deals with problems connected with the application of the rythmical rule in the literary Slovak language. The
author’s view leans upon the morphological system and advises that the former phonological interpretation should be replaced by
the morphological one. In this way, it is possible to eliminate some useless irregularities in the rule.
Linguistics. Slovak language. Phonological and Morphological systems of the Slovak language. Rythmical rule.
1. Predpoklady vedeckého výkladu podstaty rytmického zákona
Predpoklady vedeckého výkladu rytmického zákona môžeme vystihnú v týchto bodoch:
1.1. Rytmický zákon je súèas ou širšieho zákona regulujúceho výskyt kvantity v rámci slova
(bližšie o tomto kvantitatívnom zákone hovoríme v práci z r. 1995 – pozri Kaèala 1995; tam chakterizujeme
aj ostatné súèasti zákona regulujúceho slovnú kvantitu v slovenèine).
1.2. Rytmický zákon je podmienený tým, že kvantita pri ohybných slovných druhoch v slovenèine
je výrazným signálom gramatickej morfémy, ktorá v slovenèine ako jazyku s prevažne flektívnou
organizáciou tvaroslovnej sústavy je umiestnená na konci slova, prípadne tvaru; pravdaže, to platí
iba vtedy, keï na poslednej slabike koreòa nie je dåžka. Uvedená koncová kvantita sa pod vplyvom
kvantity jestvujúcej v predchádzajúcej koreòovej slabike neutralizuje, ruší. Tento stav neutralizovanej
kvantity v gramatickej morféme v pozícii po bezprostredne predchádzajúcej dlhej slabike má za
následok, že v paradigme popri sebe jestvujú prípony s kvantitou, napríklad -ám, -ách v datíve a lokáli
plurálu podstatných mien ženského a stredného rodu, a paralelné prípony -am, -ach bez kvantity.
Tieto kvantitatívne variantné gramatické morfémy sú z h¾adiska realizácie zodpovedajúcich gramatických
významov, t. j. v danom prípade kategórie pádu, gramatického rodu a èísla, navzájom úplne
rovnocenné a slová s týmito morfémami patria do jednej spoloènej skloòovacej paradigmy. Prípady
výskytu alebo nevýskytu kvantity, ktoré nemajú uvedenú systémovú oporu a opozíciu v kvantite porovnávanej
morfémy, nepatria do neutralizácie kvantity pod¾a rytmického zákona.
1.3. Pôsobnos rytmického zákona od zaèiatku jeho fungovania v slovenèine je zviazaná
s ohýbaním slov pod¾a gramatických kategórií, s flektívnos ou slovenskej morfológie a s tým, že
gramatická informácia pri ohýbaní slov pod¾a gramatických kategórií je zviazaná práve s gramatickou
morfémou umiestnenou na konci slova, prípadne tvaru, prièom táto morféma, ako sme to ukázali,
sa vyznaèuje kvantitatívnou variáciou. Na tomto základe môžeme vyslovi tézu, že rytmický
zákon v slovenèine síce využíva fonologické prvky, ale má flektívnu podstatu. V tejto súvislosti
pripomíname aj konštatovanie akademickej Morfológie slovenského jazyka (1966, s. 52): „Kvantitatívna
variácia v príponách je v súèasnej spisovnej slovenèine viac-menej morfologickou záležitosou.“
J. Sabol v spoloènej práci so Š. Ondrušom (1987, s. 115) o vz ahoch týchto dvoch systémov
vraví: „Rytmický zákon je zvukový jav, ktorý preniká predovšetkým tvaroslovnou morfologickou
rovinou spisovnej slovenèiny.“ Našu tézu o flektívnej, prípadne o fonologicko-flektívnej podstate
rytmického zákona z opaènej strany potvrdzuje aj to, že prípady, keï sa rytmický zákon nenapåòa,
prípadne porušuje, sú prejavom tvaroslovných zákonov, a tak aj prípady porušovania rytmického
zákona majú flektívnu podstatu.
Na tomto – flektívnom – základe možno vysvetli aj uplatòovanie rytmického zákona pri tvore-
*
Prof. PhDr. Ján Kaèala DrSc., Pedagogická fakulta UK, Mlynské luhy 4, Bratislava
123