ÄÃslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
ÄÃslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
ÄÃslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
zostavené pod¾a datovania rukopisov a pod¾a archívnych fondov,<br />
ïalej špeciálny register pergamenových rukopisov, register<br />
mien spomínaných v prípiskoch na rukopisoch, menný register<br />
bádate¾ov a napokon geografický register. Pokia¾ ide<br />
o opisy rukopisov, pri porovnaní so staršími katalógmi možno<br />
kvitova niektoré drobné vylepšenia v štruktúre hesla. Pozoruhodný<br />
posun vidno aj v prezentovaní obsahu a štruktúry textov<br />
v bohoslužobných knihách, èomu sa prv venovalo málo pozornosti.<br />
Katalóg tak odzrkad¾uje pokrok, ku ktorému dospelo<br />
bádanie na tomto poli za ostatné dve-tri desa roèia a môže dobre<br />
slúži nielen ako bohatý zdroj informácií k fondu RGADA, ale<br />
aj ako syntetizovaný obraz doterajších poznatkov o problémoch<br />
výskumu rukopisného dedièstva 15. storoèia.<br />
¼ubor Matejko<br />
IstoriŠ kul«tur slavŠnskix narodov.<br />
V trex tomax. Tom é. Drevnost«<br />
i srednevekov«e.<br />
Moskva : Ministerstvo obrazovaniŠ Rossijskoj<br />
Federacii – GosudarstvennaŠ akademiŠ<br />
slavŠnskoj kul«tury 2003. 488 s.<br />
Otázky dejín, jazyka, literatúry a kultúry slovanských<br />
národov sa v publikácii IstoriŠ kul«tur slavŠnskix narodov<br />
predstavujú komplexne, prièom sa kladie dôraz na komparatívny<br />
poh¾ad a uprednostòuje sa systémové h¾adisko. Cie¾om<br />
predstavovanej práce je charakterizova špecifická slovanskej<br />
kultúry a jej miesto v európskom i svetovom kontexte. V prvej<br />
èasti plánovanej trojdielnej série publikácií o slovanských národoch<br />
a kultúrach, ktorá vychádza v ruskej i anglickej mutácii,<br />
sa autori (V. J. Petruchin, E. M. Verešèagin, G. P. Me¾nikov,<br />
I. I. Kaliganov, M. N. Gromov, A. N. Užankov, M. V. Dmitriev,<br />
J. A. Labyncev, L. L. Šèavinskaja) sústreïujú na praslovanské<br />
obdobie a sledujú vývin a formovanie jednotlivých slovanských<br />
kultúrnych spoloèenstiev do zaèiatku 17. storoèia,<br />
resp. do prelomu 16. a 17. storoèia. Hoci ide o znaène široký<br />
záber, autori sa aspoò v skratke snažia predstavi základné<br />
peripetie a smerovania kultúrneho, jazykového i historického<br />
vývinu v najdôležitejšej etape kreovania jednotlivých špecifických<br />
slovanských národov a kultúr.<br />
Preferuje sa predovšetkým syntetický poh¾ad na kultúrne<br />
dejiny slovanských národov, ktoré majú nezastupite¾né miesto<br />
a nenahradite¾nú úlohu v európskych i svetových kultúrnych<br />
dejinách, hoci smerovania súèasnej globalizácie èasto<br />
podsúvajú zložitú otázku – akú úlohu zohráva v globalizovanom<br />
poriadku národ, jeho kultúrna a historická identita. Práve<br />
preto je dôležitá prezentácia úlohy a významu jednotlivých<br />
národných slovanských spoloèenstiev ako jediného skutoèného<br />
dedièa kultúrnych, náboženských, folklórnych i jazykových<br />
tradícií. Bez zachovania týchto osobitostí nemôže naplno existova<br />
ani európske, ani svetové kultúrne dedièstvo. Práve rôznorodá<br />
kultúrna, jazyková i historická tradícia umožòuje zachova<br />
identitu národov a etnických spoloèenstiev v rámci integrovaného<br />
spoloèenstva.<br />
Špecifickú zložku v takomto procese tvoria jednotlivé slovanské<br />
národy. Tie utvárajú makrokultúrny priestor, kde sa<br />
z religiózneho h¾adiska ved¾a seba naplno realizujú dve kultúrne<br />
a obradové tradície. O slovanskom priestore možno teda na<br />
tomto základe hovori ako o integrujúcom prostredí, kde sa jednotlivé<br />
národno-religiózne i obradové tradície navzájom stretá-<br />
vajú, prekrývajú i vzájomne ovplyvòujú. Prepojenie medzi slovanským<br />
východom a západom je teda jednoznaèné; možno ho<br />
sledova poèas celého vývinového obdobia už od najstarších èias.<br />
Zaujímavé je však sledova aj nábožensko-kultúrny rámec<br />
slovanského prostredia i poukáza na integrujúce èinitele<br />
v jazykovo-historickom vývine. Ten je jasne doložite¾ný nielen<br />
v smere východ – západ, ale aj v smere sever – juh a naopak,<br />
ku ktorému sa viažu aj teórie o pôvode a dunajskej pravlasti<br />
Slovanov. Takýto integrujúci prvok je zrete¾ný vo väèšine<br />
slovanských jazykov, lebo je spoloèným dedièstvom z èias<br />
slovanskej jazykovej jednoty, ktorá trvala do 10. storoèia. Aj<br />
ve¾komoravské a cyrilo-metodovské dedièstvo, preklady bohoslužobných<br />
kníh i Biblie do jazyka zrozumite¾ného všetkým<br />
Slovanom odkrýva panorámu ïalších možných súvislostí. Veï<br />
dedièmi cyrilo-metodovskej tradície sú všetci Slovania hlásiaci<br />
sa ku kres anským hodnotám bez rozdielu náboženskej<br />
i obradovej príslušnosti.<br />
Sformovanie staroslovienèiny ako literárneho i administratívnoprávneho<br />
jazyka svedèí o vysokom stupni nielen jazykového,<br />
ale aj kultúrneho vývinu, lebo existencia spisovného jazyka<br />
Slovanov je dôležitým preukazným znakom vzdelanosti<br />
a kultúry. Spisovný jazyk totiž obsahuje sumár pojmového aparátu,<br />
ktorým je možné pomenova nielen základné prostriedky<br />
každodenného života, ale obsahuje taký pojmový aparát, ktorým<br />
je možné vyjadrova aj religiózno-filozofické i administratívnoprávne<br />
termíny. Práve takým bol jazyk ve¾komoravských<br />
Slovienov. Treba tu preto spomenú nielen preklad bohoslužobných<br />
kníh a Biblie, ale aj Zakon sudnyj ¾udem, ktorý bol adaptáciou<br />
èasti byzantského zákonníka nazývaného Ekloga, vypracovanie<br />
cirkevnoprávnych textov pre ve¾komoravskú cirkev<br />
nazývaných aj Metodova syntagma, ktorá je príkladom prispôsobenia<br />
byzantských kánonických zbierok požiadavkám rodiacej<br />
sa slovanskej cirkvi. Treba spomenú aj ïalší právnický text<br />
nazvaný Napomenutie vladárom, ktorý svedèí o ve¾kých vyjadrovacích<br />
možnostiach prvého slovanského spisovného jazyka<br />
na ve¾kej Morave, hoci uvedené pamiatky sa do okruhu kultúrnych<br />
písomností v recenzovanej monografii nedostali.<br />
Osobitný okruh písomností tvoria pamiatky napísané<br />
v jednotlivých národných redakciách cirkevnej slovanèiny. Najvýznamnejším<br />
písomnostiam sa venuje osobitná pozornos predovšetkým<br />
pri výklade kultúrnych a religióznych dejín príslušných<br />
národov, ku ktorým sa tieto pamiatky viažu. Na Slovensku<br />
je táto tradícia prerušená, hoci už od 15. storoèia máme<br />
cyrilské pamiatky, ktoré poukazujú na prepojenie latinskej<br />
i byzantskej obradovej a kultúrnej tradície.<br />
Osobitný okruh tvorí slovanský folklór, ktorému autori<br />
monografie venujú pozornos nielen na zaèiatku prezentovanej<br />
publikácie, ale s jednotlivými národnými folklórnymi osobitos<br />
ami sa možno stretnú aj v príslušných kapitolách venovaných<br />
slovanským národom. Slovanský folklór sa prezentuje<br />
ako najvýznamnejší zdroj poznávania najstarších slovanských<br />
tradícií. Rozlièné poverové rituály, obyèaje z pohanských èias<br />
i rozprávkové alegórie utvárajú jedineèný fond, v ktorom sa<br />
uchováva celý rad archaických èàt a predstáv, ktoré zachovávajú<br />
mnohé duchovné poklady. Niektoré tradície pohanských<br />
kultúr sa integrovali do kres anských predstáv i motívov. Vo<br />
svojej integrovanosti i životaschopnosti umožnili sformova<br />
množstvo žánrov ¾udovej poetickej, piesòovej i prozaickej tvorby.<br />
Ich pestros je tak výslednicou rozlièných smerovaní, ktoré<br />
vyšli z jednotného, integrujúceho poèiatku.<br />
Ak sa Cyril a Metod v knihe prezentujú ako predstavitelia<br />
integrácie slovanských kultúr a zakladatelia spisovného slo-<br />
182
Change language