Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

morfologických cvièení poradí s ucelenými bieloruskými vetami
(stretávame sa s nimi už v cvièeniach sprevádzajúcich
úvodnú kapitolu o bieloruskej fonetike, príslušné príklady sú
však nepochybne ¾ahko zrozumite¾né aj pre používate¾a, ktorý
ešte nemá aktívne poznatky z bieloruskej morfológie, avšak
ovláda ruštinu – práve tú zväèša študujú adepti slavistiky na
nemeckých univerzitách ako prvý slovanský jazyk), ¾ahko
porozumie aj súvislým textom, takisto slúžiacim na precvièovanie
rôznych gramatických javov.
Výber textových ukážok možno hodnoti ako vydarený:
okrem textov, ktoré sú z obsahového h¾adiska blízke aj
nemeckým používate¾om (napr. o sviatku sv. Valentína
Ëeïøàå ñâÿòà – ñâÿòà êàõaííÿ, s. 138, èi struèné bieloruské
verzie „univerzálnych“ Andersenových rozprávok),
nachádzame v recenzovanej príruèke viaceré texty vz ahujúce
sa na bieloruské reálie. Tak napr. èlánok ßê ñòàöü
ñòóäýíòàì ó Áåëàðyci (s. 56) prináša mnohé praktické informácie
pre študentov; v rámci cvièení zameraných na skloòovanie
èísloviek sa možno zoznámi s významnými dátumami
bieloruských dejín, so zemepisnými údajmi o Bielorusku
i s kurzovým lístkom Národnej banky Bieloruska; okrem
bieloruských ¾udových rozprávok zaujmú aj texty o historickom
meste Polack (s. 106) a o sv. Eufrozýne (brus.
Åôðàñiííÿ Ïoëàöêàÿ) ako patrónke Bieloruska (s. 109),
o Skarynovom vydaní Biblie (s. 150) a i. Používate¾ príruèky,
ktorý si precvièuje rôzne gramatické javy, takto zároveò
získava aj nové poznatky extralingvistického charakteru. Prácu
s textami podstatne u¾ahèuje rozsiahly bielorusko-nemecký
slovník, tvoriaci súèas publikácie (s. 163-261).
Ako sme už uviedli, publikácia je urèená predovšetkým
pre slavistov ovládajúcich ruský jazyk. Znalos ruštiny je pri
štúdiu bieloruštiny nepochybne výhodou, môže však – ako sa
èasto stáva pri blízko príbuzných jazykoch – vies aj k nevhodným
jazykovým interferenciám. Z didaktického h¾adiska
preto možno len uvíta postup autoriek, ktoré napr. do
výkladu o bieloruských predložkách zaradili kontrastívnu
rusko-bieloruskú tabu¾ku predložkových väzieb (brus.
ñìÿÿööà ç êàão – rus. ñìåÿòüñÿ íàä êåì, brus. ãàâàðûöü
ïðà êàão – rus. ãîâîðèòü î êîì, brus. iñöi ïà êàão ,ís po
niekoho‘ – rus. èäòè çà êåì atï.) a medzi príslušnými cvièeniami
uvádzajú samostatné cvièenie zamerané na preklad
z ruštiny do bieloruštiny (s. 157). Na záver dodajme, že potreby
filológov zoh¾adòuje aj terminologický slovník, uvádzajúci
bieloruské lingvistické termíny a ich nemecké ekvivalenty
(s. 262-267).
Ako už vyplýva i z našej struènej informácie, recenzovaná
publikácia v mnohom oh¾ade prekraèuje rámec gramatickej
príruèky a blíži sa skôr k štandardnej uèebnici, ktorá
poslúži aj samoukom s filologickými znalos ami (v tejto súvislosti
nemožno neoceni – last but not least – dôsledné vyznaèovanie
miesta prízvuku v celom bieloruskom jazykovom
materiáli). Vydanie tejto komunikatívne orientovanej praktickej
gramatiky v prestížnom nemeckom vydavate¾stve slavistickej
literatúry nepochybne prispeje k rastu záujmu o bieloruštinu
u zahranièných slavistov, a to nielen v nemeckom
jazykovom priestore. Na záver už iba vyslovujeme nádej, že
za praktickou gramatikou pre zaèiatoèníkov budú nasledova
aj publikácie urèené pre pokroèilejších adeptov bielorusistiky
(príruèka bieloruskej konverzácie, antológia literárnych
textov a pod.).
¼ubor Králik
Medzinárodná konferencia o dvoch významných
jubileách v Macedónsku
Macedónsky národ žije tohto roku v znamení dvoch mimoriadne
významných jubileí. Stého výroèia tzv. Ilindenského
povstania macedónskeho národa, ako aj stého výroèia vydania
knihy Krste Petkova Misirkova Çà ìàöåäîícêèòå ðaáîòè,
spisu, ktorý zaznamenal prvú kodifikáciu súèasnej spisovnej
macedónèiny.
Tieto jubileá dôstojne zaznamenala i Macedónska akadémia
vied a umení (ÌAÍÓ), keï v dòoch 27. – 29. novembra
tohto roku zorganizovala v Skopje trojdòovú medzinárodnú
konferenciu o týchto dvoch pre celý macedónsky národ významných
udalostiach. Konferencia sa otvárala za úèasti najvyšších
štátnych predstavite¾ov i diplomatov zastupite¾ských úradov
v Macedónsku, domácej i zahraniènej akademickej obce, ako
aj zástupcov médií. Slávnostný prejav pri tejto príležitosti predniesol
predseda vlády Macedónskej republiky Boris Trajkovski,
ako i minister kultúry MR Blagoja Stefanovski. Slávnostný
prejav predniesol i predseda Macedónskej akadémie vied
akademik Mateja Matevski a konferenciu pozdravili i ïalší
predstavitelia akademických inštitúcií, rektori univerzít, dekani
fakúlt. Guvernér Národnej banky Macedónska ¼ube Trpeski
prezentoval zlatú mincu s podobizòou Krste P. Misirkova.
Akademik Blaže Ristovski, predseda organizaèného výboru
konferencie, ktorý sa K. P. Misirkovom zaoberá už vyše
30 rokov podèiarkol, že sté výroèie vydania prvej knihy v spisovnej
macedónèine predstavuje k¾úèový dátum v dejinách macedónskeho
národa a jeho štátnopolitickej afirmácie, že táto jedineèná
kniha, podávajúca objektívnu historickú syntézu minulosti
i súèasnosti macedónskeho národa má nesmierny význam
i pre súèasné Macedónsko. K. P. Misirkov bol priamo zapojený
do národnooslobodzovacieho hnutia, pripravil i prvý kritický
poh¾ad na Ilindenské povstanie, ktoré bolo výrazom národného
ducha vybojova si slobodu a s òou i vlastný a nezávislý štát. Aj
ïalších 13 referátov eminentných domácich a zahranièných slavistov
a macedonistov podalo na plenárnom zasadnutí konferencie
syntetický poh¾ad na slavistické – jazykovedné, etnologické,
historické a politické dielo Krste P. Misirkova.
Pracovné rokovanie konferencie prebiehalo v dvoch sekciách.
Do prvej sekcie boli zaradené práce so slavistickou –
národnou, sociologickou, historickou a politickou tematikou.
Tu odzneli vyše tri desiatky referátov domácich a zahranièných
slavistov a macedonistov. Slovensko v tejto sekcii reprezentovali
dvaja úèastníci – kulturologièka K. Podoláková a slavista
E. H o rá k . Druhá sekcia bola venovaná lingvistike, literárnej
histórii, etnológii a etnografii. I v tejto sekcii odznelo
vyše tridsa prednášok a referátov. Aj tu Slovensko zastupovali
dvaja predstavitelia – etnológ J. Podolák a autorka týchto
riadkov.
Živú diskusiu vyvolali na konferencii najmä tie prednášky,
ktoré nasto¾ovali otázky zachovania národnej identity v súèasných
integraèných a globalizaèných procesoch.
Konferencia sa vyznaèovala vysokou vedeckou úrovòou,
vynikajúcou organizáciou. Organizátori ju obohatili o priliehavý
kultúrno-umelecký program (Dramatická sága o živote
a smrti K. P. Misirkova 1874 – 1926, Posledný Misirkovov
deò od J. Plevneša, v predstavení Národného divadla z Bitoly
Ko¾kokrát budeme umiera ? pod¾a románu P. M. Andreevského
Nebeska Timjanova, návšteva Pamätnej izby K. P. Misirkova
v Ústave macedónskeho jazyka MANU a mnohé iné).
178