Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

júci ¾udia, úzko spätí s oficiálnym režimom. Zviazanos kultúry s politikou a najmä s propagandou
je charakteristickým znakom pre obidva štáty. Ján Jankoviè však vo svojich prácach poukazuje na
skutoènos , že napriek jej ve¾kému prepojeniu s ideológiou, existovala aj urèitá autonómia, ako to
dokladujú preklady literatúry.
Po založení Slovensko-chorvátskej spoloènosti sa organizovanie vzájomných podujatí kultúrneho
charakteru zintenzívnilo, prièom táto spoloènos v spolupráci s inými kultúrnymi ustanovizòami
a štátnymi orgánmi na nich intenzívne participovala. Takisto sa rozvíjali kontakty v oblasti
športu, ktoré však nenadobudli nadštandardný charakter. V NDH v tom èase prebiehali oslavy vzniku
samostatného Slovenska s kultúrnym programom zameraným na slovenskú ¾udovú pieseò a s
prednáškami významných predstavite¾ov krajiny. 33 Spoloènos významne participovala na oslavách
1. výroèia vzniku NDH v Bratislave 9. 4. 1942, keï v Redute usporiadala slávnostnú akadémiu.
Na druhý deò bola v Dóme sv. Martina pontifikálna omša, ktorú celebroval biskup Martin
Buzalka a pri príležitosti vzniku NDH slovenské denníky vydali mimoriadne èísla. 34 Do Chorvátska
odcestovala poèetná skupina slovenských novinárov, kultúrnych pracovníkov a politikov, aby tam
oslávili 1. výroèie chorvátskeho štátu. Okrem ministra Macha a tajomníka Kovára bol medzi nimi
aj Otomar Kubala, Alexander Èunderlík, František Galan a ïalší, ktorí rokovali aj o vzájomnej
spolupráci v oblasti kultúry. V kontexte slovensko-rumunsko-chorvátskej spolupráce bola 13. mája
v Bukurešti usporiadaná porada, na ktorej sa zúèastnení dohodli že zostavia národné bibliografie
významných diel, budú usporadúva pravidelné návštevy a vzájomne sa propagova . Hovorilo sa aj
o organizovaní tzv. „týždòov vzájomnej kultúry.“ 35 V Záhrebe bola skoncipovaná Dohoda o kultúrnej
spolupráci medzi SR a NDH, ktorá hovorila o zriadení lektorátu chorvátskeho jazyka, literatúry
a dejín a katedry chorvátskeho jazyka a literatúry na Slovenskej univerzite v Bratislave a podobných
slovenských inštitúcií v Záhrebe. Dôležitou klauzulou bolo aj uchovanie a rozšírenie menšinového
základného školstva. Obidve strany sa zaviazali podporova vzájomné návštevy a propagáciu
a poskytnú aspoò dve štipendiá pre študentov. 36 Zmluva tiež obsahovala klauzuly o uznávaní akademických
titulov, o výhodách pre mládež, ktorá sa chce ïalej vedecky vzdeláva a o výmene kníh.
Strany sa zaväzovali, že nedovolia publikova veci „ktoré by mohli druhý štát predstavi v zlom
svetle.“ Na dodržiavanie ustanovení vzájomných dohôd a ïalšie prehlbovanie vzájomných stykov
zmluva ustanovuje slovensko-chorvátsku kultúrnu komisiu. Dohoda bola dimenzovaná na obdobie
5-tich rokov a zakladala sa na zásade reciprocity. 37 Napriek tomu, že podobné plány existovali od
leta 1941 a záväzné znenie zmluvy bolo vypracované v roku 1942, táto, ani iná kultúrna zmluva
medzi SR a NDH nenadobudla platnos . Dôvodom bola, neschopnos dohodnú sa a plni dohody
i urèitá nepružnos charakteristická pre obidve strany, èo patrilo k základným problémom rozvoja
slovensko-chorvátskych vz ahov. Príèiny, ktoré tieto problémy vyvolali, treba h¾ada v politicky
a hospodársky neskonsolidovanej NDH, vo vojne, do ktorej sa obidve krajiny a aktívne zapojili,
v zložitej zahranièno-politickej situácii v rámci vlastného regiónu a v nemalej miere aj vo vz ahoch
satelitného štátu a protektora.
Ve¾mi citlivo vnímanou otázkou pre slovenskú stranu bola problematika právneho postavenia
slovenskej menšiny v NDH. Tá sa neúspešne riešila poèas celej existencie NDH a èasté excesy
Ustaše voèi slovenskému obyvate¾stvu na vzájomnej dôvere nepridali; je známe, že zo zaèiatku
úrady nechceli uzna chorvátske obèianstvo èasti tamojších Slovákov, kvôli ich spriaznenosti
s minulým režimom. Aj to spolu so zlými životnými podmienkami v krajine prispeli k zvýšenému
záujmu Slovákov o repatriáciu. Rozruch v tejto otázke spôsobila aj návšteva Viliama Kovára
v Lipovljanoch 14. júna 1941. Kovár sa poèas svojej návštevy zaujímal o situáciu tamojších Slová-
33
Tamže, è. 2-4, 25. 12. 1942, s. 156.
34
Tamže, s. 164-165.
35
TKÁÈ, J.: Slovensko-chorvátske vz ahy poèas druhej svetovej vojny, s. 50.
36
K tomu pozri: Tamže, s. 46-48; SNA, f. MZV, k. 214, spis è. 255/43, Reciproèné štipendiá slovensko-chorvátske.
37
Tamže, k. 118, spis è. 8/100/43.
117