Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

mu kultúrnemu kódu bol venovaný referát N. R a š kovovej
(Sofia).
Predstavy o „inakosti“ Bulharov na Slovensku, utvorené
poh¾adom vychádzajúcim z pozície „my – oni,“ nezriedka
ovplyvneným negatívnymi stereotypmi, charakterizoval I. N i -
k o l o v (Sofia).
S. Antovová (Sofia) sústredila svoju pozornos na
etnicky zmiešané manželstvá uzatvárané medzi Bulharmi
a Slovákmi.
Religiozita ako jeden zo základných znakov identity národa
bola hlavnou témou referátu K. M ichajlovovej (Sofia),
ktorá sa opierala o výskum vo východoslovenských mestách,
najmä v Michalovciach.
Emotívne ladený bol príspevok V. M a t eevovej (Sofia)
o pestrosti a emocionálnej nasýtenosti ženských obrazov
bulharskej spoloènosti na Slovensku.
Citovo podfarbený bol aj referát R. M a xudovovej
(Plovdiv) o mieste a úlohe bulharskej knihy v každodennom živote
bulharských pris ahovalcov a ich potomkov na Slovensku.
Jazyk ako jeden z najdôležitejších atribútov identity národa
bol v centre záujmu nieko¾kých jazykovedcov. Slovenèine
Bulharov a jej vývinu v slovenskom prostredí na základe
pozorovaní vo vlastnej rodine bol venovaný referát V. Blanár
a (Bratislava), ktorý vychádzal z teoretických postulátov medzijazykových
interferencií.
Z iného aspektu posudzovala medzijazykové interferenèné
vz ahy M. K ošková (Bratislava), ktorá sa zamerala na
Bulharov z východného Slovenska, najmä z Michaloviec a okolia.
Zároveò uviedla niektoré prvky vzájomného pôsobenia èi prenikania
kultúr bulharskej menšiny a slovenskej majority.
Teoreticky fundovaný príspevok o extralingvistických
faktoroch vplývajúcich na reè Bulharov, ktoré zákonite vedú
k jazykovým konfliktom, predniesla S. J o v e vová-Dimitrovová
(Sofia).
Akým smerom by sa mal ubera terénny výskum jazyka
Bulharov na Slovensku, upozornil V. Panajotov (Sofia),
ktorý opierajúc sa o typológie bulharèiny a slovenèiny, naèrtol
predpokladané konfliktné javy.
O výsledkoch dotazníkového prieskumu na tému Akí sú
slovenskí Bulhari? informovala Z. B eòušková (Bratislava).
R. Lužica (Bratislava) rozoberal postavenie Bulharov
v štruktúre minoritného vysielania verejno-právnych médií
a naznaèil úskalia a ažkosti spojené s ich prezentáciou vo vysielaní
slovenskej televízie a slovenského rozhlasu.
Svojráznym doplnením uvedených historických, etnologických
a jazykových výskumov bol príspevok J. Botíka
(Bratislava), ktorý priblížil život bulharských Slovákov z konca
19. stor. ako nosite¾ov bulharských kultúrnych tradícií.
Na záver konferencie si jej úèastníci mohli vypoèu dramatický
životný príbeh Ch. Bakãrova, ktorý zapadá do mozaiky
pohnutých osudov bulharských emigrantov na Slovensku.
V rámci okrúhleho stola, ktorý bol súèas ou rokovaní,
prebehla spontánna výmena názorov na pálèivé problémy týkajúce
sa života bulharskej menšiny, ako napr. otázka cirkevnej
organizovanosti bulharskej minority a možnosti zúèastòova
sa na bohoslužbách celebrovaných bulharským duchovným,
otázky vydávania odborných a populárnych publikácií,
izolovanos a absencia spolupráce bulharských inštitúcií v Bratislave
a iné.
Príspevky prednesené na konferencii budú uverejnené
v pripravovanom zborníku.
Mária Košková
Rossica Bratislavensia I. Jazykovedný zborník
Katedry ruského jazyka a literatúry.
Bratislava : Univerzita Komenského 2002. 172 s.
Hodnotnou prezentáciou výsledkov vedeckého výskumu
èlenov Katedry ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave sa stalo vydanie prvého
zväzku zo série vedeckých spisov s názvom Rossica Bratislavçnsia
I. Zborník tvorí 9 príspevkov pracovníkov katedry a lektoriek
ruského jazyka, ktoré pôsobili na tejto katedre. V úvode (s. 5-6)
redakèná rada uvádza, že tematika jednotlivých príspevkov je
spätá s náplòou štúdia rusistiky na Filozofickej fakulte UK a že
príspevky metodologicky rešpektujú súèasné trendy lingvistických
výskumov a didaktický cie¾. V úvode sa deklaruje aj výzva
pracovníkov katedry k intenzívnejším kontaktom pri formulovaní
cie¾ov vedeckého výskumu a ich publikovaní.
Príspevok Ksenoleksika ispanskogo proischoždenija
v russkom jazyke perioda 60 – 90-ch godov 20 veka (s. 7-24,
autorka E. N. B a r y š n i kovová) je zameraný na preberanie
cudzích slov – hispanizmov - do ruštiny. Okrem diachronickej
charakteristiky, kde sa preberanie hispanizmov posudzovalo na
rovine okazionalizmov a exotizmov, autorka v štúdii uplatnila
sociolingvistický prístup doplnený rozsiahlou excerpciou z tlaèe
a periodík. Popri formálnej stránke prevzatých slov si autorka
všíma aj gramatickú adaptáciu sledovanej skupiny nedomácich
slov v ruštine.
V príspevku K voprosu o suppletivizmach v russkom
i slovackom jazykach (s. 25-29) autorka J. B enkovièová
upozoròuje na potrebu dôslednejšie preskúma problematiku supletivizmu
v slovenèine. Vyžaduje si to konfrontaèné štúdium
slovenèiny s inými jazykmi, v ktorých je otázka supletivizmov
spracovaná dôslednejšie. Vedecká hodnota príspevku je v jeho
teoretickej aj metodologickej orientácii, vo využití výsledkov konfrontaèného
výskumu pri vyuèovaní ruštiny s dosahom na medzijazykové
kontrasty geneticky príbuzných jazykov.
Ïalší príspevok J. B enkovièovej S. I. Ožegov i jego
leksikografièeskije nasledniki: informacija o novych tolkovych
slovariach russkogo jazyka (s. 31-36) je hodnotným príspevkom
v oblasti dejín ruskej lexikografie. Text možno poklada
za súèas dejín ruskej jazykovedy 20. storoèia a okrem
historiografického charakteru obsahuje aj významný hodnotiaci
aspekt. Autorka príspevku na tento aspekt upozoròuje
v súvislosti s novšími vydaniami klasického Ožegovovho slovníka,
ktoré sú rozšírené o novú štylistickú charakteristiku lexiky,
prehodnocujú sa ich pôvodné významy a aplikujú sa súèasné,
novšie kritériá vedeckej lexikografickej teórie.
V príspevku Dvojjazyèná lexikografia a tvorba prekladových
slovníkov (na materiáli slovensko-ruských právnických
slovníkov, s. 37-55) autorka M. Jankovièová upozoròuje
na odlišný metodologický prístup pri koncipovaní všeobecného
(filologického) a odborného prekladového slovníka.
Rozdiel medzi týmito slovníkmi spoèíva v tom, že vo všeobecnom
– filologickom – slovníku sa spracúva bežná slovná zásoba,
v odbornom ide o spracovanie odbornej terminológie. Metodológiu
spracovania odbornej terminológie ilustruje autorka
právnickou terminológiou. Napriek tomu, že ide len o oblas
práva, závery, ktoré autorka formuluje v príspevku, majú presvedèivú
metodologickú povahu.
Zvukovej rovine ruštiny – problematike fonematickosti
ruských spoluhlások k´, g´, ch´, resp. mäkkostnej neutralizácii
v súèasnej spisovnej ruštine – venovala dva príspevky O. K u -
ž e l o v á . V prvom z nich V prospech fonematickosti ruských
186