Dôležitým predpokladom správneho výkladu rytmického zákona v slovenèine je jeho chápanie ako súèasti širšieho zákona regulujúceho slovnú kvantitu v slovenèine, v rámci ktorého rytmický zákon reguluje distribúciu kvantity v pozícii po morfologickom, prípadne sèasti aj po slovotvornom šve na konci slova. Iné súèasti tohto všeobecného kvantitatívneho zákona regulujú výskyt kvantity v pozícii po slovotvornom šve na zaèiatku slova po prípone alebo na konci slova pred príponou. Pri týchto súèastiach zákona o slovnej kvantite v slovenèine nastáva medzi súvz ažnými slovotvornými morfémami pohyb v kvantite v obidvoch smeroch: v skracovaní koreòovej slabiky a v predlžovaní predponovej slabiky (napríklad zapísa – zápis, ale aj zareza – zárez [bez výskytu kvantity v koreni]), prípadne v skracovaní koreòovej slabiky a v predlžovaní príponovej slabiky (napríklad písa – pisár, víno – vinár, fúz(y) – fuzáè). Riešenie prípadov uplatòovania rytmického zákona v ostatných vydaniach Pravidiel slovenského pravopisu (z r. 1991 a 1998) bolo v duchu podstaty rytmického zákona, posilnenia jeho pôsobnosti a pravidelnosti fonologického a morfologického systému spisovnej slovenèiny, hoci v danom bode bolo porušením kodifikaènej tradície v oblasti spisovnej slovenèiny, tak ako sa utvárala v 2. polovici 20. storoèia. Pravdaže, táto tradícia – ako sme to už boli povedali v inej súvislosti – vo vz ahu k rytmickému zákonu nebola žièlivá: tento postoj sa ostatnými úpravami podarilo zmeni a z kodifikácie odstráni viaceré nepravidelnosti. Z nášho rozboru vychodí aktuálna úloha vylúèi z tradovaných, ale vecne neodôvodnených prípadov porušovania rytmického zákona tie, èo nemajú morfologickú oporu a nevychádzajú z kvantitatívnej súvz ažnosti zodpovedajúcich gramatických a slovotvorných morfém; máme tu na mysli prípady zložených slov typu nieèí, bohvieèí, viackrát, viacnásobný, viacnásobok, ako aj predponových odvodenín typu námietka, súèiastka, zásielka a podobných. LITERATÚRA BARTEK, H.: Pravidlá slovenského pravopisu. In: Slovenské poh¾ady, 1931, roè. 47, è. 9, s. 579-586 (recenzia). BARTEK, H.: Bohatstvo slovenèiny, In: Slovenská reè, 1933/1934, roè. 2, è. 8, s. 217-224. BARTEK, H.: Nové príspevky k dejinám spisovnej slovenèiny. In: Slovenská reè, 1937/1938, roè. 6, è. 10, s. 305-329. CZAMBEL, S.: Rukovä spisovnej reèi slovenskej. 2. vyd. Turèiansky Sv. Martin : Kníhtlaèiarsky úèastinársky spolok 1915. 376 s. DAMBORSKY, J: Slovenská mluvnica pre stredné školy a uèite¾ské ústavy. Pod¾a Gebauera – Ertla a Czambela. I. Hláskoslovie – Náuka o slove. 5. Opravené a znaène doplnené vyd. Nákladom a tlaèou Š. Huszára v Nitre 1930. 350 s. KAÈALA, J.: Kvantita v tvaroch typu skúmava a vládnuci. In: Studia Academica Slovaca, 1993, roè. 22, s. 111-119. KAÈALA, J.: Zákon o slovnej kvantite v slovenèine. In: Slavica Slovaca, 1995, roè. 30, è. 2, s. 128-137. KRAJÈOVIÈ, R.: Pôvod a vývin slovenského jazyka. Bratislava : SPN 1981. 240 s. Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kaèala – M. Pisárèiková. Bratislava : Veda 1987. 592 s. Morfológia slovenského jazyka. Red. J. Ružièka. Bratislava : Vydavate¾stvo <strong>SAV</strong> 1966. 896 s. NOVÁK, ¼.: K problému reformy èeskoslovenského pravopisu. Odtlaèok zo Sborníka Matice slovenskej, 1931, roè. 15, sošit 1-4. NOVÁK, ¼.: K základným otázkam štrukturálnej jazykovedy. In: Sborník Matice slovenskej. Èas prvá. Jazykoveda, 1937, roè. 15, è. 1-2, s. 3-23. ONDRUŠ, Š. – SABOL, J: Úvod do štúdia jazykov. 3. vyd. Bratislava : SPN 1987. 344 s. PAULÍNY, E.: Fonologický vývin slovenèiny. Bratislava : Vydavate¾stvo Slovenskej akadémie vied 1963. 360 s. PAULÍNY, E.: Slovenská gramatika. Opis jazykového systému. Bratislava : SPN 1981. 323 s. Pravidlá slovenského pravopisu s abecedným pravopisným slovníkom. Matica slovenská : Nákladom Štátneho nakladate¾stva v Prahe 1931. 364 s. Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava : Veda 1991. 533 s.; 2. vyd. 1998. 576 s.; 3. vyd. 2000. 592 s. Slovník slovenského jazyka. II. Red. Š. Peciar. Bratislava : Vydavate¾stvo Slovenskej akadémie vied 1960. 648 s. Slovník spisovné èeštiny pro školu a veøejnost. Red. J. Filipec – F. Daneš. Praha : Academia 1978. 800 s. STANISLAV, J.: Èeskoslovenská mluvnica pre odborných uèite¾ov a vysokoškolákov. Praha – Prešov : Nákladom Èeskoslovenskej grafickej únie 1938. 236 s. ŠTÚR, ¼.: Nauka reèi slovenskej. V Prešporku 1846, nákladom Tatrína è. 1. 216 s. TRUBECKOY, N.: Gedanken uber die slovakische Deklination. In: Sborník Matice slovenskej. Èas prvá. Jazykoveda, 1937, roè. 15, è. 1-2, s. 39-47. 132
On the Essence of the Rythmical Rule in the Slovak Language Ján Kaèala The author’s interpretation of the essence of the so-called rythmical rule is based on phonological and morphological traits. The vehicle of the rythmical rule is phonological, its appliction is morphological. The rythmical rule is realized on the boundary of the final root syllable and the suffixal grammatical syllable or the word-forming syllable. A morphological interpretation of the rythmical rule and its application in Central Slovak as well as in literary Slovak is necessary if we are to understand implementation of the rythmical rule properly since the morphological system of the Slovak language is mostly flective. Quantitative variation of the grammatical morpheme based on the rythmical rule is resposible for the peculiar character of the Slovak flectiveness. The former phonological interpretation of the essence and origin of the rythmical rule in Central Slovak tried to explain its origin by way of easy pronunciation of final suffixal syllables. However, this theory is not well-founded. In the recent editions of Pravidlá slovenského pravopisu (which is a handbook of the Slovak orthography) from 1991 and 1998, the rythmical rule was applied in accordance with the morphological interpretation and thus the codifying tradition of the late 20 th century was infringed. These changes in the application of the rythmical rule helped eliminate some irregularities in the Slovak language codification. As the author’s analysis has shown, those irregularities of the rythmical rule that are not based on the quantitave correlation of grammatical and word-forming morphemes should be eliminated from the system. 133
- Page 1 and 2: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 38 •
- Page 3 and 4: v ktorej poukázal na základné ro
- Page 5 and 6: Vïaka Maxovi-Plešiveèkemu sa ¼.
- Page 7 and 8: HORÁK, G.: Zakladajúci spis náš
- Page 9 and 10: žil na prelome storoèí jazykoved
- Page 11 and 12: itnú zložku pri komplexnom hodnot
- Page 13 and 14: východe Slovenska. Hna uk vysoko o
- Page 15 and 16: stretnutí o stave výskumu dejín
- Page 17 and 18: slávii, v tomto konflikte sa posta
- Page 19 and 20: te¾ov, sa podarilo docieli ponecha
- Page 21 and 22: júci ¾udia, úzko spätí s ofici
- Page 23 and 24: umiernenejší katolícky nacionali
- Page 25 and 26: vydaných 19 titulov prekladov chor
- Page 27 and 28: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 38 •
- Page 29 and 30: Z h¾adiska našej témy sa žiada
- Page 31 and 32: ho aj z terajšej úrovne poznania
- Page 33 and 34: Uvedený rytmický model sa najlep
- Page 35: predpôn je formálne (a niekedy aj
- Page 39 and 40: plex / vulgaris / rudis, resp. narr
- Page 41 and 42: komplikovaná. No pokia¾ ide o jeh
- Page 43 and 44: Verum hoc loco volui tantum id demo
- Page 45 and 46: kladie Sentiváni raz jeden, raz dr
- Page 47 and 48: (a) Fuit is... Imperatori Maximilia
- Page 49 and 50: práve pre túto príèinu môže p
- Page 51 and 52: Frekventovaná je príslovka defact
- Page 53 and 54: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 38 •
- Page 55 and 56: 2.3. Hoci ruskému inštrumentálu
- Page 57 and 58: dovšetkým v kontexte, ktorý pri
- Page 59 and 60: ... åãî âäðóã ñòàëî ñ
- Page 61 and 62: že cie¾ovou skupinou odberate¾ov
- Page 63 and 64: Buch, když odchazi dussa, hned tel
- Page 65 and 66: v latinèine konjunktívom. 19 Napr
- Page 67 and 68: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 38 •
- Page 69 and 70: Hydronymá • Názvy riek, povodí
- Page 71 and 72: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 38 •
- Page 73 and 74: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 38 •
- Page 75 and 76: 1986 Samuel Czambel a slovenèina.
- Page 77 and 78: va o konferencii z 22. - 24. 9. 198
- Page 79 and 80: ského štúdia. Najmä jeho záslu
- Page 81 and 82: Byl to pøedevším pøíspìvek M.
- Page 83 and 84: Organizátori nakoniec venovali vš
- Page 85 and 86: zaslúžila najmä ve¾ká poèetno
- Page 87 and 88:
vanského jazyka, potom cirkevný r
- Page 89 and 90:
ïèòàœà êîíôðîíòàöè
- Page 91 and 92:
spoluhlások k´, g´, ch´ (s. 57-
- Page 93 and 94:
Jakobson, R. 4, 11, 75, 85 Jankovi