Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

práve pre túto príèinu môže pri prenose z jedného jazyka do druhého (resp. pri jazykovej interferencii)
nasta situácia, že cie¾ový jazyk (latinèina) poskytuje jednému významu viacero foriem (redundancia
jazykových prostriedkov). Myslíme si, že práve to môže by jeden z dôvodov, preèo v Sentivániho
latinských textoch nachádzame ved¾a seba perfektné aj imperfektné tvary bez zjavného
významového rozdielu. Tento názor by podporovala aj tá skutoènos , že, ako sme si všimli, v jeho
jazyku sa prejavuje tendencia niektoré slovesá používa výluène v perfekte alebo imperfekte.
V podmieòovacích vetách so spojkou si sa v závetí (apodosis) ve¾mi èasto vyskytuje futúrum
(futurum I.). Nemá v nich však význam temporálny, ale modálny. Vyjadruje spravidla nutnos alebo
istotu o oznaèovanej skutoènosti, prièom má platnos prítomného èasu. Inak je futúrum v Sentivániho
polemických spisoch pomerne zriedkavé.
Neustálené je používanie predložiek a èasto vo väzbách rovnakého typu alternujú dve i tri
predložky bez významového rozdielu (a). Táto prax sa prenáša aj na predpony, èo je celkom pochopite¾né,
ak si uvedomíme, že medzi predponami a predložkami je úzky vz ah. Nadmieru frekventovaná
je predložka circa, ktorá má v Sentivániho jazyku ve¾mi široký význam. Zistili sme, že do
slovenèiny ju najlepšie môžeme preloži ekvivalentmi pokia¾ ide o, èo sa týka, v súvislosti s. Niekedy
má význam jednoduchej predložky o, alebo, ak vyjadruje miesto alebo èas, predložky okolo.
Alternuje s predložkou de (b). Predložka de sa zasa èasto zamieòa predložkou a (c). Predložka
a zasa alternuje s predložkou ex (d). V ojedinelých prípadoch sme sa stretli s ve¾mi neobvyklým
použitím predložky a (e). Široké je aj použitie predložky pro, ktorá alternuje s predložkou ad
v úèelovom význame. Predložka pro sa èasto uplatòuje v spojeniach, v ktorých klasická latinèina
uprednostòuje väzbu s jednoduchým doplnkom. V tomto význame alternuje s vyjadrením pomocou
ut alebo tanquam, ale vyskytuje sa aj klasický doplnok (f). Predložka per èasto oznaèuje spôsob
v takých prípadoch, kde klasická latinèina uprednostòuje väzbu bezpredložkového ablatívu (ablativus
modi, príp. instrumenti) (g). Predložka ad sa ve¾mi èasto nachádza vo väzbe s gerundívom èi
gerundiom a oznaèuje úèel. Alvarézova gramatika takéto ad oznaèuje ako ad causalis 36 (sic!) a uvádza
šes spôsobov, pomocou ktorých je možné gramaticky správne vyjadri úèel (causa finalis). G. Molnár
uvádza takýchto spôsobov až osem. Aj z toho vidíme, že stará normatívna gramatika pripúš ala
ve¾kú variabilitu výrazových prostriedkov. V úèelovom význame alternuje ad s predložkou pro.
Napokon, zaujímavé je ešte použitie predložiek in a cum, ktoré niekedy stoja tam, kde by sa mal
nachádza prostý ablatív resp. datív – dativus commodi/incommodi (h). Zaujímavé je ešte použitie
predložky de namiesto genitívnej väzby (i). V nieko¾kých prípadoch použil Sentiváni ve¾mi zvláštnym
spôsobom predložky a a de, tými sa však budeme zaobera podrobnejšie v budúcnosti. Zvyšné
predložky používa Martin Sentiváni spôsobom obvyklým aj pre klasickú latinèinu.
(a) ...in hanc fictitiam lucem quadrat illud Isaiae... (59), ...non magis certe ea quadrat
ad meam quaestionem, quam pugnus ad oculum... (93), Neque enim Dilemmata quadrant
pro omni omnino materia... (126)
(b) ...circa articulos Fidei... opiniones (112), ...opiniones de Immaculata conceptione...
(112)
(c) ...ostendisti te...ne quidem de limine horum... scripta... salutasse (72), a limine salutare
(d) ...per conversionem a Paganismo ad Christi Fidem (66), ...per conversionem ex
Paganismo ad Fidem Christi (66)
(e) ...Gregorium VII. a Doctrina, Sapientia, et Sanctitate mire depraedicant... (123)
....Gregora VII. ve¾mi chvália pre jeho vzdelanie, múdros a svätos ...
(f) ...an sit [liber] ab Ecclesia acceptatus pro Canonico... (121), ...nisi is, vel ejus doctrina
sit ut talis declarata ab Ecclesia... (101), ...quos Ecclesia... reprobavit tanquam
apocryphos... (121), ...Liber... Esdrae declaratus ab... Ecclesia apocryphus... (121)
36
Principia seu rudimenta grammatices, s. 33.
145