Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

v ktorej poukázal na základné rozdiely medzi èeštinou a slovenèinou v rovine hláskoslovnej, gramatickej
i lexikálnej. Pravda, z takéhoto porovnávania slovenèiny a èeštiny nevyvodil záver, že
rozdiely medzi èeštinou a slovenèinou mali by hlavným dôvodom kodifikácie slovenèiny ako spisovného
jazyka. Do tejto roviny sa totiž pokúšali konfrontáciu Štúrovej slovenèiny a èeštiny dosta
najmä autori koncepcie „jednotného èeskoslovenského jazyka,“ pod¾a ktorých sa Štúrovi dôkaz
rozdielnosti slovenèiny a èeštiny „nepovedl, co podal, jen smìs dohadù, libovùle, neznalostí, ochotnictví,
vìcného je tu pramálo“ (Pražák, 1922, s. 326).“ Z takéhoto chápania porovnania slovenèiny
a èeštiny je zrejmé, že zástancovia „èeskoslovenského jazyka“ vôbec nepochopili alebo nechceli
pochopi základný zmysel tohto Štúrovho diela, v ktorom na prvé miesto samobytnosti spisovného
jazyka kladie samobytnos národa, a nie iba rozdiely slovenèiny a èeštiny. Napokon svedèí o tom
vstup do jeho porovnávania, v ktorom „my len dako¾ko príkladov tejto odchodnosti a samostatnosti
nášho náreèia podávame.“ („My Slováci sme kmeò a ako kmeò máme vlastné náreèie, ktoré je od
èeského odchodné a rozdielne“ [Dielo V, s. 75]). Konštatácia o vlastnom slovenskom jazyku nie je
v príèinnom vz ahu ku konštatácii o samostatnom slovenskom kmeni èi národe. Štúr samostatnos
spisovnej slovenèiny nezakladal na stupni rozdielnosti slovenèiny od èeštiny (Dielo V, s. 76). O tom,
že ¼. Štúr nepripisoval význam stupòu rozdielnosti slovanských jazykov pri urèovaní štatútu ich
spisovnosti vyplýva napríklad z jeho hodnotenia vz ahu spisovnej chorvátèiny a spisovnej srbèiny,
ktoré jazyky Štúr dobre poznal slovom i písmom.
Hoci si dobre uvedomoval väèšiu blízkos medzi vtedajšou spisovnou srbèinou a spisovnou
chorvátèinou než medzi èeštinou a slovenèinou, dôsledne rozlišoval spisovnú srbèinu od spisovnej
chorvátèiny, lebo nepochyboval o tom, že spisovná srbèina je spisovný jazyk srbského kmeòa (národa)
a spisovná chorvátèina spisovný jazyk chorvátskeho kmeòa (národa). Pravda, otázku stupòa
rozdielnosti slovanských jazykov v diele Náreèja slovenskuo alebo potreba písaòja v tomto náreèí
Štúr nenasto¾uje. Keby tak bol urobil, bol by totiž musel vyslovi na tú dobu heretickú myšlienku, že
pri formovaní slovanských spisovných jazykov je kmeòovitos u Slovanov taká silná, že jazyková
rozdielnos nehrá pri kodifikácii spisovného jazyka podstatnú úlohu. Takúto mienku prinajmenšom
z taktických a strategických dôvodov si ¼. Štúr nemohol vtedy dovoli vyslovi .
4. Pri posudzovaní porovnávania ako metódy vedeckého poznania v Štúrovom diele Náreèja
slovenskuo alebo potreba písaòja v tomto náreèí musíme však ráta s tým, že Štúrovu porovnávaciu
metódu deformovala do znaènej miery stratégia a taktika, ktorú Štúr musel v tomto diele (ale nielen
v tomto diele) uplatni vzh¾adom na národnobudite¾ské ciele èi národnoemancipaèný slovenský
program. Štúrovi, prirodzene, nesmierne záležalo na uskutoènení slovenského národnoemancipaèného
programu, preto musel ve¾mi dba na to, aby nenarušil vzájomné priate¾ské vz ahy Slovákov
s predstavite¾mi jednotlivých slovanských národov a napokon ani slovanskú vzájomnos v tradiènom
chápaní. ¼. Štúr preto v tomto diele nevyužíva porovnávanie v plnom rozsahu ani tam, kde by
malo znaènú argumentaènú silu. Preto nás neprekvapuje, že sa ¼. Štúr kvôli „citlivým otázkam“ vo
vz ahoch formujúcich sa slovanských národov a ich spisovných jazykov musel v tomto spise vyhnú
takýmto silným argumentom, ktoré nachodíme v jeho korešpondencii aj tak, že text svojho
spisu popretkával rozliènými emotívnymi vsuvkami i prvkami reèníckeho štýlu, ktoré dostávali toto
dielo vo vedeckej rovine do „tieòa“ Nauky reèi slovenskej. A nielen to. Pozorné porovnávanie obsahu
tohto spisu s tým, èím sa Štúr v èase jeho koncipovania a písania zaoberal, dovo¾uje nám vyslovi
predpoklad, že znaène oneskorené vyjdenie tohto spisu bolo najskôr podmienené práve spomenutou
taktikou a stratégiou, ktoré musel ¼. Štúr vzh¾adom na slovenské národnoemancipaèné ciele
vo svojom diele uplatòova .
4.1. Všimnime si, ako takticky musel ¼. Štúr v analyzovanom spise postupova napríklad už
pri prezentovaní novej koncepcie slovanskej vzájomnosti. Štúrovo doslova dialektické prekonanie
Kollárovej koncepcie štvorkmeòovej slovanskej vzájomnosti koncepciou „jednoty v rozmanitosti“
nenašlo v diele Náreèja slovenskuo alebo potreba písaòja v tomto náreèí primeraný výraz. Autor tu
novú koncepciu formuloval obrazne, v prirovnaniach, keïže „slovanský život je rozložitý ako lipa
na moc konárov, národ je jeden v rozmanitostiach,“ „i nech teda je rozmanitos táto ale v jednote aj
99