Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

• Anonymný notár niekedy používa ¾udovú etymológiu, prípadne prichádza ku skomolenému
vysvet¾ovaniu pôvodu názvov z rôznych jazykov a období, napr. Mukaèevo (Ukrajina) vysvet¾uje
z maï. munka = práca, námaha.
totam Bavariam et Alemanniam ac Saxoniam et regnum
Lathariense (112)
Celé Bavorsko, Alamansko, ako aj Lotrinské krá¾ovstvo
(113)
Quo mondo Pannoniam intraverunt (52) Ako vstúpili do Panónie (53)
dux de Bulgaria egressus (54) knieža príduvší z Bulharska (55)
De terra Ultrasilvana (70) O záhorskej krajine (71)
de bonis Hungarie (48) z bohatstiev Uhorska (49)
De devastatione Lotorigie, Alemannie et Francie (110) O spustošení Lotrinska, Alamanska a Franska (111)
De Rutenia (41) O Rusku (45)
fugit in Persas (38) utiekol do Perzie (39)
De Scithia (36) O Skýtii (37)
ad terram Racy (114) až po zem Rác (115)
regni Hungarie ex parte Grecorum (114) hranice uhorskej krajiny zo strany Grékov (115)
Prekladate¾ské postupy
Pri preklade oným sa používajú rôzne postupy. Pod¾a PSP (2000, s. 76, 91) ide pri prevode
mien z iných grafických sústav o prepis – transkripciu. V jednotlivých kapitolách sa uvádza spôsob
prepisu do latinky nielen z cyriliky a niektorých slovanských jazykov, ale aj z gréètiny a z jazykov
Ïalekého východu. Vlastné mená a názvy sa spravidla neprekladajú, iba ak by mali charakterizaènú
funkciu, ich prepis by bol pre èitate¾a v cie¾ovom jazyku nepochopite¾ný a zastrel by sa komunikaèný
alebo emocionálny aspekt originálu. Pri adaptácii mien v preklade vzniká ve¾a zložitých
problémov a vyžaduje sa nielen dobrá lingvistická a filologická príprava, ale aj dôkladná historická
orientácia. V prípade Anonymovej kroniky autor využíva rozsiahle historické a zemepisné excerpcie
pramenných materiálov a najstarších máp, keïže onymá sa používali v jednotlivých obdobiach
v odlišnej fonetickej i grafickej podobe. Ako príklad zložitosti problematiky odporúèame do pozornosti
najnovšiu monografiu J. Kršku (2003, s.11) Hydronymia povodia Turca, ktorý poukazuje na
tradièné hydronomastické práce. Ako základný pramenný materiál v oblasti historickej hydronymie
uvádza Šmilauerov Vodopis starého Slovenska (1932) a Varsikovu monografiu Slovanské (slovenské)
názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maïarmi v l0. – l2. storoèí (1990).
Pri zápisoch sa vyskytovali odchýlky, zdôvodnite¾né vedomos ami i národnos ou pisára. Ich
podoba bola èasto rozdielna v latinèine, maïarèine i nemèine, inak znela v domácom jazyku. Názvy
prešli zložitým vývinom. Prekladate¾ V. Múcska sa snaží zachova historizujúci tón prózy.
Upravuje názvy (Thyscie – Tisa), neprispôsobuje ich však niekedy deklinaènému systému: Prebrodiac
rieku Tisa (názov zostáva v nominatíve; s. 75), až prišli k rieke Tisa (75). Pri transkribovaní
cudzích osobných mien zoh¾adòuje zaužívanos grafickej podoby v súèasnej slovenèine. Prekladate¾
sa snaží zachova vernos originálu, preto nezasahoval do vyjadrovacích postupov anonymný
notára, i keï v niektorých prípadoch ide o takmer doslovné opakovanie frazém, ktoré pôsobia dos
stereotypne. Pri takomto prístupe k prekladu sa však zachováva dobový kolorit pôvodného textu.
LITERATÚRA:
Kronika anonymného notára krá¾a Bela Gesta Hungarorum. Preklad V. Múcska. Ed. P. Dvoøák. Budmerice : Vydavate¾stvo
Rak 2000.
Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava : Veda 2000, s. 76-90.
KRŠKO, J.: Hydronymia povodia Turca. Banská Bystrica : Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela 2003, s.10-11.
UHROVÁ, E. – UHER, F.: Špecifickost nìmeckého pøekladu onym v proze B. Hrabala Svatby v domì. In.: 12. slovenská onomastická
konferencia a seminár ,,Onomastika a škola.“ Ed. M. Majtán – F. Rušèák. Prešov : Pedagogická fakulta Univerzty P. J.
Šafárika – JÚ¼Š SAV 1996, s. 262-271.
166