Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 38 • 2003 • ÈÍSLO 2
ROZH¼ADY
HEDA KUBIŠOVÁ *
Preklad oným v Anonymovej kronike
KUBIŠOVÁ, H.: Translation of Onyms in Anonymus Chronicle. Slavica Slovaca, 38, 2003, no. 2, pp. 163-166. (Bratislava)
The present paper deals with literary onomastics. Different types of proper names occuring in the Latin work of Anonymus
known as Gesta Hungarorum are analyzed here. The author examines how these names are rendered in Slovak, either by way of
translation or that of paraphrase. The Slovak reader has at his disposal the work’s complete translation by the historian Vincent
Múcska so that he can follow its linguistic, historical and translational phenomena not only in the Latin original but also in the new
Slovak translation. The author’s attention is concentrated mainly on onomastic phenomena. The original is undoubtedly the most
famous literary work of Hungary from the period of the 11 th to the 13 th centuries. The Slovak translation was awarded as ‘The best
book design of the year 2000’at the Leipzig International Book Fair.
Linguistics. Medieval Chronicle. Literary Onomastics. Anonymus. Translation.
Významným prínosom v slovenskej prekladovej tvorbe je Kronika anonymného notára krá¾a
Bela Gesta Hungarorum, vo všeobecnosti známa ako Anonymova kronika. Latinský text bol prepísaný
z faksimilového vydania Anonymus Gesta Hungarorum a vyšiel v preklade historika Vincenta
Múcsku. O vydanie sa zaslúžilo Vydavate¾stvo Rak v Budmericiach v roku 2000, kniha získala
ocenenie Najkrajšia kniha roka na Medzinárodnom knižnom ve¾trhu v Lipsku.
Anonymova kronika je dielom neznámeho notára P dictus magister, ktorý však neuviedol presne,
u ktorého krá¾a Bela slúžil. Pod¾a domnienok Mateja Bela dielo mohlo vzniknú niekedy v rokoch
1060 – 1240, Adam František Kollár sa však domnieva, že ide o prepošta Petra, ktorý je doložený
v listinách Bela IV. V pravom zmysle slova nejde o kroniku; autor vychádzal z gest, ktoré boli
klasickým útvarom ranostredovekého dejepisectva. Stereotypné štylistické prostriedky zodpovedali
dobovým estetickým kritériám, opisy bitiek sú pomerne jednotvárne, záväzná nebola pre skriptora
ani historická vernos a chronológia. Ambíciou autora bolo vytvori zábavné a pouèné èítanie,
oslávi èiny bojovníkov a panovníka. Pozoruhodné však boli historické a zemepisné vedomosti
anonymného notára magistra zvaného P. Dielo môže poslúži ako vzácny a starobylý jazykový
materiál pre skúmanie stavu oným v období uhorského štátu.
V Pravidlách slovenského pravopisu (ïalej PSP, 2000, s. 42) sa uvádzajú princípy písania
historických mien z uhorského obdobia slovenských dejín. Zásady boli vypracované v súlade so
závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV, prièom na ich vypracovaní
sa podie¾ali literárni a právni historici, jazykovedci, archivári, bibliografi. Ako príkladový materiál
je uvedených iba nieko¾ko najznámejších mužských priezvísk (Pálfi, Károli, Pázmaò). Cie¾om
nášho sledovania je predstavi pestrú škálu oným a sledova , ako ich prekladate¾ V. Múcska previedol
do súèasnej slovenèiny v duchu zásad PSP. Pri prepise sa postupovalo pod¾a zaužívaných transkripèných
pravidiel (Lehotská, 1982, s. 29-37). V oblasti prepisu a prekladu oným zvládol prekladate¾
nároènú úlohu, svoje riešenia podložil historickými a etymologickými dôkazmi.
Antroponymá
1. Historické osobnosti
• Najpoèetnejšiu skupinu antroponým tvoria mená panovníkov, bojovníkov a kniežat. Pod¾a
vtedajšieho úzu sa prevažne používa iba podoba krstného mena, napr. Štefan, Bela, Otto. Uvádza sa
ich š¾achtický titul, pri postave Alexandra Ve¾kého aj jeho panovnícke prímenie.
*
PaedDr. Heda Kubišová, Filologická fakulta UMB, Ružová 11, 975 53 Banská Bystrica
163