Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Uvedený rytmický model sa najlepšie mohol uplatòova a uplatni v slabikách, resp. morfémach,
medzi ktorými bol morfologický šev. Rytmický zákon takto vznikol v súvise so vznikom
novej morfologickej sústavy v slovenèine a tak v nej doteraz aj funguje. Keïže na gramatickej
morféme bola èasto kvantita, uplatòovaním rytmického zákona v slovenskej flexii vznikli podmienky,
aby sa po predchádzajúcej dlhej slabike kvantita v gramatickej morféme neutralizovala. Takto sa
utvorila špecifická kvantitatívna variácia gramatickej morfémy, charakteristická pre morfologický
typ slovenèiny ako prevažne flektívny typ jazyka. Uvedená morfologická báza na uplatòovanie
rytmického zákona v strednej slovenèine sa tomuto zákonu stala zároveò aj osudnou, lebo tu sa
hláskoslovný zákon dostal nielen do súladu, ale niekedy aj do konfliktu s morfologickými zákonitos
ami, ktoré sa vyznaèujú pravidelnos ou a jednoduchos ou prostriedkov. Práve pôsobením „silnejších“
morfologických zákonitostí si môžeme vysvetli aj nepravidelnosti pri uplatòovaní rytmického
zákona.
Uvedený model distribúcie kvantity v slovenèine a rytmického krátenia druhej (potenciálnej)
dåžky je v slovenèine stále živý a ve¾mi dôsledne sa uplatòuje aj v súèasnej etape vývinu slovenèiny.
Presvedèivo to ukazujú povedzme poèetné prípady prídavných mien prevzatých z iných jazykov
alebo utvorených z cudzojazyèných základov. Máme tu na mysli prídavné mená typu cenzúrny,
absolútny, akútny, buržoázny, morbídny, periférny, európsky, nórsky, španielsky atï., ktoré všetky
majú kvantitu na predposlednej slabike, prièom posledná, príponová slabika je zákonite krátka.
Relevantné pri adjektívach tohto typu je aj to, že v èeštine, kde kvantita v hláskoslovnom systéme
má celkom iné postavenie a kde rytmický zákon nejestvuje, uvedené prídavné mená majú podobu
s opaèným poradím slabík z h¾adiska kvantity: predposledná slabika je krátka, kým koncová slabika
sa vyznaèuje dôsledne kvantitou, ako to ukazujú paralelné príklady cenzurní, absolutní, akutní,
buržoazní, morbidní, periferní, evropský, norský, španìlský atï., alebo sú obidve koncové slabiky
dlhé, napríklad slovenskému archívny, agresívny, pozitívny, aktívny zodpovedá èeské archívní, agresívní,
pozitivní (vo výslovnosti [pozitívní]), aktivní [aktívní] (èeské podoby uvádzame pod¾a Slovníka
spisovné èeštiny pro školu a veøejnost z r. 1978).
Relevantné je aj to, že práve v uvedených prípadoch sa kvantita v slovenèine v súvise so stabilizovaním
normy v 30. rokoch 20. storoèia usta¾ovala a ustálila sa napriek tomu, že ešte v 30. rokoch
aj v prácach spomínaných popredných slovenských jazykovedcov nachodíme podoby typu
absolutný (u J. Stanislava), periferný (u ¼. Nováka), europský (u H. Bartka) a podobne, ba v niektorých
jednotlivých prípadoch sa kvantita usta¾ovala až v ostatných desa roèiach 20. storoèia. Máme
tu na mysli povedzme prídavné meno morbídny, ktoré sa ešte v 2. zväzku Slovníka slovenského
jazyka z r. 1960 zaznaèuje v podobe morbidný, zhodnej v umiestnení kvantity s èeskou podobou. Až
Krátky slovník slovenského jazyka od svojho 1. vydania r. 1987 toto slovo zachytáva v podobe
morbídny, ktorá z h¾adiska kvantity zodpovedá všetkým podobným prídavným menám, ako sú solídny,
rapídny, pesticídny, malígny, legitímny, periférny, aktuálny, elementárny, alikvótny, flektívny,
masívny, abrazívny, atraktívny, alternatívny atï.
Analogický rozdiel v kvantite je medzi slovenèinou a èeštinou aj v iných typoch pomenovaní,
napríklad slovenskému zápasnícky, priekopnícky zodpovedá èeské zápasnický, prùkopnický, slovenským
menám Šafárik, Bednárik zodpovedajú èeské podoby Šafaøík, Bednaøík a podobne. Porovnanie
slovenskej a èeskej kvantity s osobitným zrete¾om na ich vývin v novších èasoch, keï slovenèina
a èeština žili v intenzívnom kontakte, by istotne prinieslo ïalšie príklady potvrdzujúce ich
divergentný vývin, založený už na konci praslovanského obdobia. Ukazuje sa, že konštituovanie
a distribúcia kvantitatívnych pomerov v jazyku s fonologickou kvantitou, akým je aj slovenský jazyk,
sa stalo významným prostriedkom pri uplatòovaní suverenity jazyka preberajúceho prostriedky
z iných jazykov, že slovenèina si pri tomto procese zdomácòovania prevzatých slov poèínala ako
samostatný subjekt a vyvíjala sa bez opory o iný, hoci aj príbuzný jazyk.
Uvedené príklady sú zároveò relevantnými dôkazmi o neprestávajúcej živosti rytmického zákona
v spisovnej slovenèine a o jeho pôsobnosti v oblasti tvorenia tvarov a odvodene aj tvorenia slov
príponami, ktoré sú zároveò gramatickými aj slovotvornými morfémami.
129