09.08.2015 Views

MAĆICY SERBSKEJE 1895

Časopis Maćicy Serbskeje 1895

Časopis Maćicy Serbskeje 1895

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

136 Adolf Černý:to wuslĕduje z basnički „Lipskulijanowe łožo“. Khudy muž, kižso skoro wjacy zežiwić njemóžeše, dźĕše jónu jara zrudny do hole.Tam so jeho nĕkajki mužik wopraša, čohodla je tak zrudny.Potom jemu rjekny, zo chce jemu pomhać, je-li jemu slubi, wočimž w jeho domje njewĕ. To khudy muž sčini a tež so na toze swojej krwju podpisa. „Za 16 lĕt přinjes mi, štož sy mislubił“, rjekny cuzy mužik a da jemu hromadu pjenjez. A po nĕkotrymčasu porodźi žona wobohaćeneho čłowjeka synka, kotryžbĕ potajkim čertej zapisany. Sem słuša tež slĕdowaca bajka:185. Čorny a khudy.Nĕhdy bĕše pod Hrodźiškom pola Budyšina khĕžka, w kotrejžnichtón bydlić njechaše. Kóždemu, kiž so we njej zasydli, wumrĕchudźĕći. Tohodla wosta skónčnje njewobydłena. — Junupřińdźe khudy do khĕžki a dźĕše: „Pomhaj Bóh tomu, kotryžw tutym domje přebywa!“ —,,„Što chceš?““ wotmolwi jemu Čorny.„Ja sym khudy a njewĕm, hdźe přebywać“, skoržeše khudy Čornemu.„„Wostań tu““, dźĕše Čorny, „„přikaž jenož žonje, zokóždu sobotu jstwu derje wučisći a na dźĕći kedźbuje, zo nakachle njełaža.““ — Na to zasydli so khudy w khĕžcy a bĕšespokojnje ze swojej swójbu we njej žiwy. Žona činješe swĕru,štož bĕ Čorny přikazał: čisćeše kóždu sobotu jstwu a kedźbowašekruće na to, zo dźĕći ke kachlam njepřińdźechu. Tak dźĕšewšitko derje, tola bohatši khudy njebu, dyžli bĕše prjedy. Mjeztym bĕ so zyma přibližiła; nan njemĕješe žaneho dźĕła wjacy, anuza bu dźeń a wjetša. Nĕhdy sedźachu wšitcy hromadźe přiwječeri a jĕdźachu poslednje bĕrny — suche ze selu. Skoržachusebi swoju nuzu a khudobu. Čorny, to wusłyšawši, wulĕzemjelčo, bjez wšeho ropota a wšitkim njewidźomny z kachlow,stupi k nanej a šeptny jemu do wucha: „Budź w hodowničkunocy w dwanaćich w Dračowym Haće, wukopaj najwjetši dub awuryj pod nim dźěru tři łohće hłuboku. Potom budźe twojejkhudobje pomhane. Tola mjelč a njepřeradź nikomu!“ Hodowničkabĕ přišła. Khudy khwataše, nikomu ničo njerjeknywši, zesekeru, z motyku a z łopačom w hłubokim snĕzy do DračowehoHata k najwjetšemu dubej. W Budyšinje ćepješe dwanaće.Bórzy bĕ prĕni, druhi, třeći — posleni korjeń přerubany. Dub

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!