09.08.2015 Views

MAĆICY SERBSKEJE 1895

Časopis Maćicy Serbskeje 1895

Časopis Maćicy Serbskeje 1895

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Mythiske bytosće łužiskich Serbow. 27wjedli! Jow maš a pij, wšak jo kermuša!“ Wódny muž spĕšnješkleńcu wupi a potym rjekny: „Ty sy mi tola dołho swĕrnypřećel był, tohodla posłuchaj. Kaž wy čłowjekojo, smy tež myna wjele wašnjow jara mócni, tola pak stworjenja jenohoducha, kotryž jo nam mjezy našoho skutkowanja, mĕsta k bydlenjupostajił, kotromuž dyrbimy posłuchać, a hdyž kiwa,tutón naš swĕt wopušćić. Kaž husto njewjedro bije, jedynwot nas so miny. Błysk joho porazy. Tak jo wulke hrimanjonjedawno tež mojoho swaka zabiło. Dokelž pak sym wtebi tak dobroho přećela namakał, móžeš sebi myslić, kak njeradya zrudny so na to dopominam, zo dyrbju će traš skoro zhubić.Přetož te morjenjo mojoho luda njepřestanje, donižžadyn wot nas wjac’ na swĕće njebudźe.“ — Što je so potymdale stało, njemóžach zhonić.M. Haška (z Kulowa): Jutnička 1849, str. 128.174. Kónc wódneho muža.Brĕžkowski khĕžkaŕ Nazdalak wobkhodźowaše nĕhdy zrudnjeswoje pólko pola hata a sebi hłowu łamaše, kak móhł hačk žnjam z khlĕbom dosahnyć. Bože dary drje tak rjenje stejachu,zo so kóždoho wutroba radowaše; ale hišće bĕ mĕsac hačk žnjam, mało pjenjez w móšni a bože žito drohe, dokelž soposlednje lĕto radźiło njebĕ. Z dobom so přida k njomu mužšamały a dosć hrozny, a prašeše so, čohodla jo tak zrudny.Wbohi khĕžkaŕ drje so tajkoho kwasarja stróži, poskorži pak jomutola swoju nuzu a rjekny, zo by po žnjach požčene žito rady az dźakownej wutrobu wróćił. „Wĕš ty što“, wotmołwi šamałymužik, „ja ći štyri kórcy žita požču; sym drje wódny mužjowle z hłubiny, ale toho so njeboj. Dźens wječor na smĕrkachpřińdź na hat k spušćadłam. Tam budźa štyri kórcy dobrejemĕry, te sebi wzmi. Ale za to dyrbiš mi jutře popołdnju dwajpuntaj kofeja, cokora a wulkich rózynkow přinjesć. Sy z tymspokojom?“ Wbohi khĕžkaŕ bĕ wjesoły, zo budźe jomu tak derjespomhane; tych wĕcow dla njebĕ starosćiwy. Wječor sebi žitona karje dom zwozy, a byrnjež był sylny muž, bu tola takmučny, zo čuješe, zo joho wódny muž na mĕrje zjebał njejo.Hdyž pak přichodny dźeń wokoło pjećich khwataše, swoje wino-

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!