09.08.2015 Views

MAĆICY SERBSKEJE 1895

Časopis Maćicy Serbskeje 1895

Časopis Maćicy Serbskeje 1895

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Nekrolog XXXI. 147přińdźechu sobuželne připisy. To wšo bu nadrobno wopisane we„Łužicy“ 1894, str. 18 sl., w „Kath. Pósle“ 1894, čč. 5 a 6,a w ,,Serbsk. Nowinach“ 1894, čč. 8 a 9. Dalšim sobustawamnašeje Maćicy bu wo smjerći jeje předsydy hnydom powĕsćdata w 89. zešiwku tutoho Časopisa (str. 64), kiž so runjedoćišćowaše. Kak je Maćica Serbska hewak swojeho sławnehopředsydu při jeho pohrjebje česćiła, wo tom steji rozprawa hižona str. 71—73 prĕnjeho zešiwka tutoho lĕtnika, a swjatočna rĕččestneho předsydy M. S. fararja lic. theol. H. Imiša, z kotrejž sonaš zemrjety předsyda na hłownej zhromadźiznje 28. hapr. 1894wopominaše, je w Čas. 1894, str. 70 sl. woćišćana. Tež bu nadrobnypřehlad Hórnikowych spisow wot našeho Adolfa Černehozestajany a hižo na str. 51 sl. wozjewjeny. Tuž zbywa mi nĕtkohišće přisłušnosć, zo bych po dotalnym dobrym wašnju tu jehonekrolog podał.Naš lubowany njeboh Michał Hórnik narodźi so 1. sept.1833 we Worklecach pola Khrósćic, hdźež bĕ jeho nan Jakubnabywši sebi khĕžu z wjesnym překupcom. „Klamarjec Michał“,kaž našemu Hórnikej tam rĕkachu, khodźeše najprjedy do šulewe swojej narodnej wsy, a dokelž so ze swojimi wubjernymi duchownymidarami bórzy wuznamjenješe a powołanje za duchownehowe sebi začuwaše, bu po swojim wutrobnym žadanju 13 lĕtstary ze staršiskeho domu na wyššu šulu pósłany; wón wopytowašenajprjedy wot Michała 1846 hač do Michała 1847 gymnasiumw Budyšinje a stupi potom do serbskeho seminara w Prazy.Tam wuknješe wón pilnje a z najwjetšim wuspĕchom wot nazymy1847 hač do junija 1856 jako gymnasiast na małostronskimgymnasiju a jako student theologiskeje fakultety Pražskejeuniversity a přihotowaše so swĕru na swoje přichodne duchownskepołowanje. Wosebje pak zabjeraše so tež ze słowjanskim a přirunowacymrĕčespytom pod nawjedowanjom tehdyšich sławnychprofessorow Pražskeje filosofiskeje fakultety, wosebje WjacsławaHanki a Augusta Schleichera. Wótčinska mysl a serbski duchpokazowaštej so hižo zahe we wobdarjenym młodźencu: hišće nic15 lĕt stary zastupi wón jutry 1848 do našeje tehdy runje dozałoženejea wot knježeŕstwa wobkrućeneje Maćicy Serbskeje,wosta čas žiwjenja jeje najpilniši a bu po času jeje najsławniši10*

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!