09.08.2015 Views

MAĆICY SERBSKEJE 1895

Časopis Maćicy Serbskeje 1895

Časopis Maćicy Serbskeje 1895

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

86 H. Imiš:we zwjazku korrelativnosće steji po podobnosći na łaćanske „ut —ita“, na hrjekske „ ς — Ο ΤΩς“ a na nĕmske wie — so“. „Kažje sebi to wothladał, tak jo nĕtko sam na swoju ruku dźĕła.“9) ,,Kak“ (łaćanske „quomodo“, hrjekske „π ς, πως“nĕmske „wie“) je direktnje abo indirektnje prašeŕska wjazawkaz indikativom abo ze subjunktivom: „Spodźiwne je, kak móžekřesćijan tež najhórše přesćĕhanje sćeŕpliwje znosyć.“Naše serbske „kak“ ze swojim wotmołwnym „tak“ na słowjesa,přisłowjesniki a přidawniki pokazuje, ženje pak na wĕcowniki.„Kak ty tola dyrkoceš! Tak hišće ženje njejsym zymumrĕł.“ — „Kak ćopło je dźensa? Runje tak, kaž wčera.“ —„Kak jasne je tuto pismo! Tak jasneho njejsym hišće wohladał.“Hdyž tež Nĕmc po swojim njemĕću dosahacych wukónčenjowwo wĕcownikach praji: „Der Sohn ist gerade so, wiesein Vater war“, to naša serbšćina klassiskej łaćanskej a hrjekskejrĕči so runajo stajnje praji: „Tón syn je runje tajki, kajkižbĕše jeho nan.“10) „Hač“ je prašeŕska, napominaŕska, pohrožaca a temporalnawjazawka: „Praj, hač chceš mi to wobstarać?“ — „Spytaj,hač póńdźe.“ — „Hólče, hač budźeš z mĕrom?“ Jako temporalnawjazawka móže w mysli nĕmskeho „bis“ do přichoda abow mysli nĕmskeho „seitdem“ do zańdźenosće pokazować: „Radchcu čakać, hač njebudźeš hotowy.“ — „Wčera bĕchu runelĕta, hač smy so sem přesydlili.“ Jako prašeŕska wjazawka dostawadruhdy přistawk „tež to“, tak zo so praji: „hač tež to“)nĕmske „ob etwa“): „Rad chcył wĕdźeć, hač tež to su soFrancozscy nĕtko wójnow namĕli.“„Hač“ je tež hoła partikula po komparativach w mysli„als“ (na př.: „wjetši, hač“) abo w mysli „bis“ (na př.: „hač dotal“,„hač w kónc lĕta“) abo při superlativach (na př.: „hač najlĕpje“). —Za „hač“ po komparativach so tež „dyžli“ (dial. „nježli“) trjeba.„Mój hrĕch je wjetši, dyžli by mi mohł wodaty być.“ 1. Mójz. 4, 13.11) ,,Doniž“, skeps. tež „dóńž“ a „dójž“ (łać. „quoad,quamdiu, donec“, hrjek. „ ως, στε“, nĕmske „so lange als“, „solange bis“) je časowa wjazawka (coni. temporalis), z wjetšarunočasnosće dweju statkow, druhdy počasnosće jeneho dźĕla:,,Dóniž budźeš zbožowny, zmĕješ wjele přećeli.“ — ,,Hajk so

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!