Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Sú, prirodzene, aj opaèné prípady, keï po¾skému derivátu zodpovedá v slovenèine
ekvivalentné viacslovné pomenovanie, ale takýchto prípadov je nepomerne menej.
Príklady: jaskiniowiec – jaskynný èlovek, ¿ylaki – kàèové žily, krwiak – krvná podliatina,
wrz¹tek – vriaca voda, wysokoœciowiec – výšková budova, kieszonkowiec – vreckový
zlodej a pod.
Pod¾a nášho materiálu nie sú zriedkavé ani také prípady, keï slovenským
odvodeným slovám zodpovedajú v po¾štine slová cudzieho pôvodu, ako o tom svedèia
mnohé príklady typu omietka – tynk, pak¾úè – wytrych, peòaženka – portmonetka,
ponuka – propozycja, prípitok – toast, zostatok – reszta, továreò – fabryka, zásuvka –
szuflada, zámoèník – œlusarz, námestie – plac, vychádzka – spacer atï. Ako vidie ,
ide tu nielen o odborné názvy, ale aj o slová používané v bežnej reèi. (Pritom je
pozoruhodné, že mnohé takéto názvy cudzieho, najmä nemeckého pôvodu sú bežné aj
v slovenských náreèiach, do spisovnej slovenèiny však neprenikli.) V oblasti odborných
názvov je takýchto prípadov pomerne ve¾a, porov. napr. dusík – azot, horèík – magnes,
pitevòa – prosektorium, plesnivec – szarotka, sadzaè – zecer, záložòa – lombard,
zjazdovka – nartostrada atï. Je to zrejme dôsledok puristických praktík, ktoré
v minulosti po¾štinu nezasahovali v takom rozsahu ako slovenèinu, pravda, popri
èeštine (na ktorú v tom znaène vplývala nemèina).
Opaèné prípady, keï po¾skej odvodenine zodpovedá v slovenèine názov cudzieho
pôvodu, je nepomerne menej. Ide o prípady typu pochodnia – fak¾a, iloraz – kvocient,
g³oœnik – reproduktor, ró¿yczka – rubeola, pieczarka – šampiòón, pró¿nia – vákuum a
pod. Ide najmä o novšie názvy spravidla terminologického charakteru, keï už aj
v po¾štine sa objavujú tendencie dáva prednos domácim pomenovaniam pred
názvami cudzieho pôvodu.
Z nášho porovnania nám vychodí, že v slovenèine sú odvodené názvy znaène
poèetnejšie zastúpené ako v po¾štine, kde im ve¾mi silno konkurujú viacslovné
pomenovania a slová cudzieho pôvodu. Tieto zistenia sú vlastne iba potvrdením
celkového dojmu už aj z bežného pozorovania po¾štiny, aké zaznamenáva Slovák pri
bližšom styku s po¾štinou v bežných životných situáciách v súvislosti s pomenovaniami
typu lody na patyku – nanuk, dziadek do orzechów – luskáè, chusteczka do nosa –
vreckovka a pod.
4. 1. Po¾ština a slovenèina sú geneticky príbuzné jazyky, z èoho vyplýva ich
typologická blízkos . Nezanedbate¾ná je tu aj ich bezprostredná geografická blízkos ,
s èím súvisí príbuznos historického vývoja i podobný celkový kultúrny a povahový
ráz nosite¾ov týchto jazykov. Uvedené momenty dostatoène vysvet¾ujú závažné, najmä
štruktúrne zhody medzi po¾štinou a slovenèinou, ako sme ich èasto konštatovali aj
v našom príspevku.
Na druhej strane však po¾ština i slovenèina prekonala znaène odlišný historický
vývin s pomerne slabými vzájomnými kontaktmi (ove¾a slabšími, aké boli napr. medzi
114