Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Tematické bloky s literárnou, folklórnou èi kulturologickou problematikou prebiehali pod takýmito
názvami:
1. Biblia v kultúre Slovanov.
2. Geopolitické determinanty umeleckého prekladu v slovanskom svete.
3. Dejiny slavistiky.
4. Gramatika národného mýtu.
5. Próza J. Brodského.
Lyrický sujet z h¾adiska ruskej poézie 20. storoèia.
Slovenskú literárnu vedu na kongrese aktívne reprezentovalo desa úèastníkov. Najpoèetnejšie bol
zastúpený Ústav svetovej literatúry SAV (8), okrem neho Matica slovenská a Filozofická fakulta Prešovskej
univerzity. K literárnym vedcom SAV možno pripoèíta aj P. Winczera, kmeòového pracovníka Ústavu
svetovej literatúry, t. è. prednášajúceho slavistiku na univerzite vo Viedni. Pre úplnos treba uvies , že v
zborníku resumé kongresových referátov a komunikátov figurujú ako autori aj K. Kenížová-Bednárová
z toho istého ústavu SAV, E. Fordinálová, pracovníèka Ústavu slovenskej literatúry SAV, ako aj J. Hvišè
z Katedry slovanských filológií a Z. Kákošová z Katedry slovenskej literatúry, obaja z FF UK v Bratislave,
ktorí však na kongrese neboli prítomní. Slovenskí slavisti vystupovali predovšetkým v dvoch sekciách:
Slovanské literatúry od moderny po súèasnos (S. Pašteková, O. Sabolová) a Diapazón a hranice
slavistiky (J. Koška, J. Jankoviè a romanista L. Franek), najmä však v tematickom bloku Geopolitické
determinanty umeleckého prekladu v slovanskom svete (M. Kusá, S. Lesòáková, E. Maliti, B. Suwara-
Marèoková). V rámci tohto bloku odzneli aj dva referáty po¾ských literárnych vedcov (P. Fast,
B. Tokarzová). O tento tematický blok, prezentujúci súvislosti viacerých slovanských jazykov a literatúr,
bol ve¾ký záujem. Prejavil sa jednak poèetnou úèas ou na òom (40–50 osôb, prièom na niektorých
prednáškach iných sekcií sa zúèastnilo len 5–6 slavistov) a jednak skutoènos ou, že všetky èísla èasopisu
Slovak Review s prednesenými príspevkami, separáty jednotlivých príspevkov i všetky exempláre knihy
Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1836–1996 (Struèné dejiny umeleckého prekladu na Slovensku.
Zv. 3. ÚSL SAV 1998) sa ihneï rozobrali.
Pre odbornú prácu prekladového tímu, ako aj tímu riešiaceho problémy moderny a postmoderny kongres
priniesol ve¾a nových podnetov i poznatkov. Užitoèné boli aj individuálne stretnutia a rozhovory s poprednými
slovakistami, rusistami a komparatistami (predovšetkým z Èeskej republiky, Ruska, Bulharska, Macedónska
a Po¾ska).
V. Blanár – L. Bartko, J. Bosák, J. Doru¾a, ¼. Králik, S. Lesòáková, M. Majtán
70 rokov èinnosti Slovanského ústavu v Prahe
Pri 70. výroèí svojej èinnosti usporiadal Slovanský ústav v Prahe v dòoch 10.–12. novembra 1998
slávnostné stretnutie pozvaných domácich aj zahranièných hostí. Stretnutie otvoril uvítacím prejavom riadite¾
Slovanského ústavu Akadémie vied Èeskej republiky Vladimír Vavøínek, slávnostný prejav predniesol
predseda Akadémie vied ÈR R. Zahradník. S pozdravným prejavom vystúpil zástupca Kancelárie
prezidenta Èeskej republiky, ïalej zástupca Institut des Études Slaves z Paríža (M. Aucouturier), zástupca
School of Slavonic and East European Studies z Londýna (R. Pynsent) i zástupca Central European
University z Budapešti (J. Bak). Pracovníci Slovanského ústavu potom v pripravených príspevkoch referovali
o bohatej a pohnutej histórii a èinnosti ústavu – o dejinách ústavu v rokoch 1922–1963 (J. Beèka),
186