Views
3 years ago

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Tradiènej kultúry sa

Tradiènej kultúry sa dotkli M. Benža (Príspevok k štúdiu tradiènej kultúry ukrajinských Slovákov) a J. Ordoš (Etnografický obraz na slovensko-ukrajinskom pomedzí v širšom kontexte). Z obidvoch referátov je zrejmé, že aj v tejto oblasti je výskum zakarpatských Slovákov ešte iba na zaèiatku. Autori pri svojej práci zápasili predovšetkým s nedostatkom materiálovej bázy. Zozbieranie dokladov o tradiènej kultúre si vyžaduje omnoho viac èasu, než mali autori k dispozícii. Pri porovnaní príspevkov zistíme, že M. Benža prezentuje širší poh¾ad; sleduje viaceré oblasti tradiènej kultúry, kým J. Ordoš sa detailnejšie zameriava na svadobné obrady a kalendárne zvykoslovie. Odborné texty sú doplnené záznamom betlehemskej hry, ktorý získal M. Benža v obci Turji Remety a ktorý prepísala uèite¾ka z tej istej obce p. M. Hapáková. Poh¾ady na tradiènú kultúru uzatvárajú prvú skupinu príspevkov, po ktorej nasledujú spomienkové zamyslenia nad niektorými udalos ami alebo osobnos ami kultúrnych pohybov zakarpatských Slovákov a obrazy zo súèasného kultúrneho života slovenského etnika na Zakarpatskej Ukrajine. Zborník Slováci na Zakarpatskej Ukrajine je významným obohatením poznania doteraz málo preskúmaných dejinných pohybov slovenského etnika, ktoré už po stároèia žije v priestore Zakarpatskej Ukrajiny. Autori predstavili verejnosti prvé výsledky nároèného výskumu. Odborníci majú pred sebou ešte ve¾ký kus práce, kým budú môc poskytnú komplexnejší obraz o živote a kultúre zakarpatských Slovákov. Anita Murgašová Ñëàâÿíñêèå ëèòåðàòóðíûå ÿçûêè ýïîõè íàöèîíàëüíîãî âîçðîæäåíèÿ. Îòâåòñòâåííûé ðåäàêòîð Ã. K. Âåíåäèêòîâ. Moskva, Ruská akadémia vied, Inštitút slavistiky, 1998, 316 s. Inštitút slavistiky Ruskej akadémie vied sa prezentuje slavistickej verejnosti novým zborníkom prác, ktorý tematicky nadväzuje na predchádzajúce zborníky a monografie týkajúce sa formovania slovanských spisovných jazykov v období národno-kultúrneho obrodenia. Autori príspevkov si všímajú obdobie od 18. stor. do druhej pol. 19. stor. Téma formovania spisovných slovanských jazykov v období národného obrodenia bola a zostáva predmetom výskumu lingvistov, historikov, literárnych vedcov, teoretikov z oblasti kultúry, èím sa jednoznaène prejavuje jej interdisciplinárny charakter, ktorý sa odráža aj v obsahovom zameraní jednotlivých príspevkov. Prevláda sociolingvistický a historicko-kultúrny aspekt. Znaènú pozornos autori venujú rozpracovaniu pojmového aparátu teórie a histórie spisovných jazykov, charakteristike spoloèných a špecifických èàt formovania a rozvíjania spisovných jazykov, ich miestu a úlohe v kultúrno-sociálnej a jazykovej situácii slovanských krajín. Autori príspevkov, ako aj redakèná rada pod vedením G. K. Venediktova venujú zborník 70-roènému jubileu Leva Nikandrovièa Smirnova. Jedným z jeho základných smerov výskumnej práce je práve štúdium problematiky formovania a rozvoja slovanských národných spisovných jazykov (predovšetkým slovenského) a ich fungovanie v súèasnosti. Zborník obsahuje aj rozsiahlu bibliografiu Smirnovových prác. Jednotlivým slovanským jazykom sú venované príspevky A. G. Širokovovej, G. A. Lilièa, J. E. Stemkovskej, G. P. Nešèimenka (èeština), P. A. Dmitrijeva (chorváètina), V. M. Rusanovského (ukrajinèina), G. K. Venediktova (bulharèina), O. S. Plotnikovovej (slovinèina). Podrobnejšie si všimneme teoretické štúdie V. K. Žurav¾ova, L. N. Smirnova a V. Blanára a príspevky, ktoré sa týkajú slovenèiny. V. K. Žurav¾ov vo svojom príspevku Ñîöèàëüíî-ýêîíîìè÷åñêèå ïàðàìåòðû ôîðìèðîâàíèÿ íàöèîíàëüíûõ ëèòåðàòóðíûõ ÿçûêîâ zdvôvodòuje existenciu novej vednej disciplíny: histórie spisovného 168

jazyka, ktorá má historicko-filologickú orientáciu, vychádza zo slavistického bádania a na rozdiel od historickej gramatiky, ktorá sa zaoberá vývinom jazyka z h¾adiska jeho vnútornej štruktúry, skúma jazyk v jeho sociálnych funkciách. Autor ïalej zdôrazòuje, že národný spisovný jazyk je historická kategória, jeden z najdôležitejších atribútov národa a že procesy formovania národa a národného spisovného jazyka prebiehajú v zásade paralelne. V rámci vlastného štátu prebiehajú intenzívnejšie a rýchlejšie. Ich charakter a tempo urèuje tiež priradenos ku konkrétnemu kultúrno-historickému areálu, ktorý autor delí na pravoslávny (súvislý rozvoj spisovného jazyka bez prerušenia knižno-literárnych tradícií), katolícky (stredoveká latinèina spoma¾ovala rozvoj národných jazykov) a protestantský (aktívne formovanie národných jazykov a literatúr). V príspevku L. N. Smirnova Îá èçó÷åíèè èñòîðèè ëèòåðàòóðíûõ ñëàâÿíñêèõ ÿçûêîâ ýïîõè íàöèîíàëüíîãî âîçðîæäåíèÿ sa prezentujú výskumy Inštitútu slavistiky v Moskve, ktoré boli riešené v rámci komplexnej mnohorozmernej témy: Zákonitosti rozvoja národov strednej a východnej Európy v období prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu. Do obdobia národného obrodenia patrí vznik nových spisovných jazykov (bulharský, srbochorvátsky, slovinský, slovenský, ukrajinský, bieloruský) alebo kvalitatívna renesancia už existujúcich spisovných jazykov (ruský, èeský, po¾ský, hornolužický). Autor zdôrazòuje dôležitos sociokultúrneho h¾adiska pri štúdiu histórie spisovných slovanských jazykov a poukazuje na perspektívnos ïalších výskumov. Naïalej ostáva aktuálnou otázka o úlohe a mieste formujúcich sa jazykov na báze hovorového národného variantu v rôznych jazykových situáciách a v rôznych stratifikaèných modeloch národného jazyka. Zaujímavé výsledky možno oèakáva z h¾adiska konfrontaèno-typologického osvetlenia danej otázky. Za doteraz nedostatoène preskúmanú problematiku pokladá autor úlohu konfesionálneho faktora (a to tak v pozitívnom, ako aj v negatívnom zmysle) v procese formovania jednotlivých slovanských národných spisovných jazykov a vysvetlenie jeho významu. Poukazuje sa tu napr. na známy fakt, že mnohí národní buditelia, a to predovšetkým v poèiatoènom období národného obrodenia, okrem iného aj naši reformátori jazyka (Dobrovský, Bernolák, Hodža), boli kòazmi, alebo mali teologické vzdelanie. Z druhej strany treba preskúma aj negatívne, brzdiace vplyvy v konkrétnej slovanskej societe z h¾adiska náboženských rozdielov a protireèení pri formovaní jednotného spisovného jazyka, napr. u Slovákov alebo Lužických Srbov. Do tejto problematiky zapadá dôležitá, stále ešte nedostatoène osvetlená úloha a význam prekladov Biblie v procese formovania konkrétnych slovanských jazykov. Ve¾ký význam prikladá Smirnov preskúmaniu otázky o tom, ako sa v jazykovej teórii a literárno-jazykovej praxi odrážali idey a koncepcie slovanskej vzájomnosti, ako vplývali na chápanie jazykovej situácie v rôznych slovanských krajinách a na spôsob formovania jazykov. Za dôležité pokladá preskúma vnútorne protireèivý charakter uplatnenia idey slovanskej vzájomnosti v jazykovej sfére. Nedostatoène rozpracovanou je aj otázka purizmu, ktorá zohrávala podstatnú úlohu v období národného obrodenia. V. Blanár podáva v zhrnujúcej forme svoje dlhoroèné výskumy o lexikálnej a propriálnej sémantike (Åùå ðàç î ëåêñè÷åñêîé è ïðîïðèàëüíîé ñåìàíòèêå). Najprv ukazuje na lexéme biely v apelatívnom a propriálnom poòatí rozdielnu povahu apelatívnej a propriálnej nominácie. Rozdiely spoèívajú v odlišných sémantických príznakoch apelatíva a špecificky onymických príznakoch vlastného mena. Vrstvu vlastných mien oproti apelatívam charakterizujú dve protichodné, ale vzájomne pôsobiace tendencie: integrácia vlastných mien do domáceho jazykového systému a súèasne ich polarizácia v pomere k apelatívnej lexike. V obsahu treba rozlišova dve zložky: a) individuálne, spoloèensky nefixované príznaky poukazujú na jednoznaèný onymický objekt (encyklopedická zložka vytvára vedenie o objekte), b) špecificky onymické príznaky vytvárajú obsahový model vlastného mena (designáciu, ktorú pokladáme za vlastný propriálny význam). Z komunikaèného h¾adiska poznáme referenènú identifikáciu (poukaz pomenovania na príslušný denotát) a presupoziènú identifikáciu (povrchové vedenie, ktoré však dostaèuje na zaradenie vlastného mena do daného subsystému; pri rekonštrukcii designácie sa vychádza z presupoziènej identifikácie). R. Ch. Tuguševová v príspevku Î âçàèìîäåéñòâèè ÷åøñêîãî è ñëîâàöêîãî ÿçûêîâ â ïåðèîä îáðàçîâàíèÿ ñëîâàöêîãî ëèòåðàòóðíîãî ÿçûêà charakterizuje 40. roky XIX. stor. ako k¾úèové obdobie v histórii slovenského národa vôbec, ale tiež v histórii slovenského spisovného jazyka. Na materiáli súkromnej korešpondencie jedného z najaktívnejších dejate¾ov slovenskej kultúry Janka Francisciho-Rimavského, ktorá 169

Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava - Slavistický ústav Jána ...
cliv. číslo - home.nextra.sk
cc. číslo - home.nextra.sk
cli. číslo - home.nextra.sk
cxciii. číslo - home.nextra.sk
PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV
cliii. číslo - home.nextra.sk
clxiii. číslo - home.nextra.sk
clxxiv.–clxxv. číslo - home.nextra.sk
cxxvi.–cxxvii. číslo - home.nextra.sk
cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
clxxviii. číslo - home.nextra.sk
clxxx. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2/2009 - Maneko
cxl. – cxli. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
02/11 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV