Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

IssledovaniŠ po slavŠnskoj dialektologii
(Aktual«nye problemy slavŠnskoj lingvogeografii)
Moskva, Ruská akadémia vied 1998. 369 s.
Zborník vydal Inštitút slavistiky Ruskej akadémie vied v roku 1998 pod redakciou G. P. Klepikovovej.
Je piatym pokraèovním série publikácií, ktoré sa zaoberajú otázkami slovanskej dialektológie. Táto èas je
venovaná kartografickému spracovávaniu poznatkov slovanskej lingvistickej geografie. Napredovanie
dialektologických výskumov sa v súèasnosti už nemôže uspokoji so staršími náreèovými atlasmi jednotlivých
slovanských jazykov, ktoré majú prevažne ilustratívny charakter. Stav poznania v oblasti slovanskej
dialektológie si žiada hlbšiu analýzu a konfrontáciu doterajších výsledkov bádaní národných dialektológií.
Na ich základe vznikajú široko koncipované atlasy, ktoré zahàòajú ve¾ký objem informácií o vz ahoch
medzi slovanskými jazykmi (ObweslavŠnskij lingvisti eskij atlas, Obwekarpatskij
dialektologi eskij atlas, Vosto noslavŠnskie izoglossy). Takto zamerané atlasy môžu spo¾ahlivo
odpoveda na mnohé aktuálne otázky týkajúce sa formovania štruktúry náreèí slovanských jazykov, ich
vzájomných kontaktov a diferenciácie. Príspevky zahrnuté do zborníka sa snažia zachyti možnosti, spôsob
a význam kartografického konfrontaèného spracúvania náreèových údajov v celoslovanskom kontexte.
V štúdii DialektnaŠ karta kak instrument izu eniŠ osobennostej slavŠnskogo dialektnogo
kontinuuma L. Kalnyò zis uje, že kartografické spracovávanie dialektov ve¾kého priestoru, ktorý zahàòa
nieko¾ko jazykov, dáva náreèovej mape status špecifického zdroja lingvistickej informácie. Aby bola takáto
informácia adekvátne ocenená, je v mnohých prípadoch potrebné postavi sa k tradièným predstavám o
histórii jednotlivých jazykových javov a o priebehu náreèovej diferenciácie regiónov kriticky. Ako dôkaz
uvádza izoglosy praslovanských reflexov v ObweslavŠnskom lingvisti eskom atlase. Náreèová mapa ve¾kého
teritória otvára otázky, ktoré zostávajú v jednotlivých národných atlasoch na periférii záujmu a v tejto
súvislosti kladie otázku, èo je príèinou rozdielu v miere diferenciácie regiónov slovanského územia.
Možnos ami využitia ObweslavŠnskogo lingvisti eskogo atlasa v historicko-porovnávacej
jazykovede sa zaoberá T. I. Vendinová v príspevku Opyt istori eskoj interpretacii
ObweslavŠnskogo lingvisti eskogo atlasa (OLA). Autorka poukazuje na prínos metodického postupu,
pri ktorom sa konfrontujú materiály písomných pamiatok s materiálmi obsiahnutými v náreèových atlasoch.
Ako príklad uvádza prácu DrevnerusskaŠ grammatika XII – XIII vv. (1995), ktorá je prvým synchrónnym
opisom fonetiky a morfológie staroruského jazyka, prièom autori pri jej zostavovaní využili retrospektívnu
analýzu súèasných náreèových faktov. T. I. Vendinová ïalej sleduje reflexy hlásky *ì v staroruských
pamiatkach a súèasne na náreèových mapách v OLA. Zis uje, že mapy OLA môžu by spo¾ahlivým
nástrojom riešenia mnohých problémov historicko-porovnávacej gramatiky slovanských jazykov.
Štúdia T. V. Popovovej Morfonologi eskaŠ struktura glagol«nyx paradigm v
vosto noslavŠnskix dialektax je pokusom o opis mapy synchrónneho rozloženia areálov, ktoré sú
vrámci východoslovanského náreèového priestoru utvárané na základe slovesných morfologických príznakov.
Pri konfrontácii všetkých troch východoslovanských jazykov autorka dospela k poznatku, že výber istých
javov morfonologickej štruktúry východoslovanských dialektov na areálovej báze poskytuje materiál, ktorý
dovo¾uje predpoklada , že už v morfologickom systéme staroruského jazyka 10. – 11. storoèia mohli fungova
isté náreèové varianty morfonologických charakteristík slovesných paradigiem.
A. N. Sobolev sa v príspevku O Dialektologi eskom atlase vosto noj Serbii i zapadnoj
Bolgarii snaží postihnú štruktúru a postavenie prechodných náreèí fungujúcich na hranici Srbska a
Bulharska. Tieto náreèia sa doteraz nikdy neskúmali ako jeden objekt. Vždy ich skúmali osobitne dve
dialektologické školy - srbská a bulharská, takže výsledky bádaní boli v mnohých prípadoch protireèivé.
Rozpracovaný atlas ich opisuje ako jeden celok, èo umožòuje detailnejšiu lingvisticko-geografickú analýzu
náreèového èlenenia prechodnej zóny vo vz ahu ku geografickej, politickej a etnickej diferenciácii.
174