Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

sú abecedne pod¾a prvého slova príslovia v angliètine, ktorá tu hrá v tomto zmysle rolu dominantného a
„organizaèného” jazyka. Tretí zväzok obsahuje výberovú bibliografiu a najmä podrobný index odkazujúci
na všetky k¾úèové slová vyskytujúce sa v prísloviach v prvých dvoch zväzkoch vo všetkých uvádzaných
jazykoch. V prvom zväzku sú umiestnené príslovia od typicky anglického A bad beginning makes a bad
ending (teda nie zlý zaèiatok, dobrý koniec) až po Call no man happy before he dies, druhý zasa obsahuje
príslovia od Call no man unhappy until he is married až po You can’t milk a bull.
Z krátkeho úvodu sa dozvedáme, že tieto tri zväzky sú výsledkom mnohodesa roènej práce autora
po¾ského pôvodu Emanuela Straussa, ktorý sa o komparáciu európskych prísloví zaèal zaujíma ako študent
Jagielonskej univerzity v Krakove, kde si získal poves aj tým, že už vtedy plynne ovládal nieko¾ko
európskych jazykov. Neskoršie pokraèoval v štúdiu na ¼vovskej univerzite Ivana Franka na Ukrajine
u známeho po¾ského lingvistu J. Kury³owicza. Tam si ho èaro prísloví podmanilo už úplne. Inšpirovaný
najmä štyrmi zväzkami autoritatívneho diela Vladimíra Da¾a Poslovicy i pogovorki russkogo naroda
(Petrohrad 1862) pustil sa v tom èase naplno do zis ovania a excerpcie ekvivalentov vo všetkých tých
jazykoch, ktoré ovládal. Najprv sa opieral o svoje znalosti, ale neskoršie jeho rukami prešli doslova tisícky
zväzkov, z ktorých si vypisoval príslovia a ich varianty v európskych jazykoch. V r. 1948 sa pris ahoval do
Anglicka, aby potom nasledujúcich takmer 50 rokov pokraèoval v dopåòaní a dokonèovaní svojho diela
zastávajúc súèasne funkciu vedúceho elektronického pracoviska. Poèas svojej vedeckej kariéry sa mu
domovom stali na kratší alebo dlhší èas mnohé krajiny, napr. Belgicko, Taliansko, ba i bývalé Èeskoslovensko.
Vo všetkých z nich sa venoval nielen štúdiu domácich jazykov a dialektov, ale samozrejme, naplno využil aj
núkajúcu sa príležitos rozšíri svoju stále rastúcu zbierku európskych prísloví. Poèas týchto cestovate¾ských
desa roèí mal E. Strauss možnos , ako sa píše v úvode, zoznámi sa s mnohými vzácnymi vydaniami,
dokumentujúcimi bohatstvo prísloví jednotlivých krajín a regiónov. Sám doteraz vlastní vo svojej súkromnej
knižnici 5000 kníh, rukopisov, slovníkov a štúdií z tejto oblasti.
Tento slovník predstavuje vlastne isté komplementum k dielu Wolfganga Niedera, ktorý zostavil
rozsiahle dielo A Dictionary of American Proverbs (1990). Obe práce, Niederova i Straussova, majú pritom
podobný nielen názov, ale aj pojem proverb sa v nich chápe rovnako široko. Zahàòa príslovia, porekadlá,
úslovia, aforizmy, gnómy, maximá, okrídlené slová, ba i biblické citáty, pranostiky a pod.
Frazeologická encyklopédia Dictionary od European Proverbs je kompoziène rozèlenená na 1804
sémantických skupín. Každá takáto sémantická skupina má na prvom mieste anglické príslovie, ktoré sa
odtláèa vo všetkých možných variantoch, usporiadaných abecedne. Potom nasledujú ïalšie príslovia v šiestich
desiatkach európskych jazykov a dialektoch pod¾a jednotlivých jazykových rodín v tomto poradí: germánske,
románske, slovanské a ugrofínske príslovia. Pravda, nikdy sa nedostanú k slovu všetky jazyky, èi dokonca
všetky varianty, známe v príslušných jazykoch. Obzvláš pozoruhodné však na druhej strane je, že sa tu
uvádzajú príslovia a porekadlá nielen z tak povediac klasických, èi „ve¾kých” jazykov Európy, akými sú
napr. angliètina, nemèina, francúzština, španielèina, talianèina, švédèina, fínèina, z màtvych latinèina atï.,
ale napríklad je tu cez svoje frazeologizmy zastúpená aj škótèina, welština, cornèina, jidiš, fríština, flámèina,
islandèina, faerèina, provensálèina, valónèina, katalánèina, lombardèina, piedmotèina, toskánèina, korziètina,
sardínèina, èi dokonca neapolèina, milánèina atï. V tom predovšetkým zrejme spoèíva unikátnos diela
E. Straussa, ktorému sa potešia nielen filológovia so „zberate¾skými” záujmami, ale urèite i všetci frazeológovia
a komparativisti, slavistov nevynímajúc. Hoci by sme v slovníku márne h¾adali východoslovanské
jazyky, po¾ština a èeština patria z poh¾adu ich zastúpenia v knihe medzi tzv. ve¾ké jazyky. Ostatným západoslovanským
a južnoslovanským jazykom je venovaná menšia pozornos .
Anglické príslovia tu majú, ako sme už spomenuli, organizaènú úlohu, prièom v angliètine sa
vyèerpávajú aj všetky možné varianty príslušných prísloví. Z iných jazykov sú tu zastúpené èasto len niektoré
varianty. Ako príklad uveïme príslovie i u nás dobre známe aj v latinskej forme De gustibus non est
disputandum (Proti gustu žiadny dišputát). V angliètine sa tu uvádza týchto 26 synonymných variantov: a)
About tastes there is no disputing, b) Different men have different oponions; some like apples and some like
160