Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

slavistov bude v r. 2003 hlavné mesto Slovinska ¼ub¾ana. Novou predsedníèkou MKS sa stala prvá žena
v tejto funkcii slovinská slavistka Alena Šivic Dularová.
Celkove možno hodnoti krakovský slavistický zjazd ako úspešný èin organizaèného tímu tohto
podujatia i slavistov nášho pokolenia.
Slovenská úèas na kongrese zodpovedala stavu našej slavistiky. Na XII. medzinárodnom zjazde slavistov
v Krakove bolo zo Slovenska prítomných 42 úèastníkov. Z pôvodne zaradených (do programu zjazdových
rokovaní prijatých) 46 referátov slovenských úèastníkov XII. MZS (ich súpis sme uviedli v Slavica Slovaca,
33, 1998, 94–95) neprišlo do Krakova 12 referentov. Dodatoène bolo do programu zjazdových rokovaní
zaradených a prednesených 6 referátov úèastníkov zjazdu zo Slovenska (L. Franek, V. Jabur, R. Kuchar,
S. Lesòáková, O. Sabolová, J. Skladaná), takže celkove odznelo na XII. MZS 38 referátov slovenských
slavistov. Z nich bolo 18 referátov z oblasti jazykovedy, 9 z oblasti literárnej vedy, 6 z oblasti etnológie a 5
z oblasti histórie. Popri aktívnom úèinkovaní na rokovaniach pracovali viacerí slovenskí úèastníci zjazdu
v komisiách zriadených pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Z 28 takýchto komisií mali 4 úspešne pracujúce
komisie slovenských predsedov (M. Benža, J. Bosák, D. Èaploviè, J. Sabol). Na pracovných stretnutiach
komisií v Krakove došlo k niektorým zmenám v ich zložení a vedení, doplnili sa ich stavy, obsadili chýbajúce
alebo uvo¾nené miesta predsedov. Slovenský komitét slavistov vydal v spolupráci so Slavistickým kabinetom
SAV osobitný zborník príspevkov slovenských úèastníkov (XII. medzinárodný zjazd slavistov v Krakove.
Príspevky slovenských slavistov. Red. J. Doru¾a. Bratislava 1998), zabezpeèil výrobu separátnych odtlaèkov
a vydal Preh¾ad publikácii z jazykovedy, literárnej vedy, etnológie a histórie za roky 1993–1998 (výber).
Red. J. Doru¾a. Bratislava 1998 (vzorová je tu èas Slavistika v historiografii na Slovensku 1993/4–1997).
Výreèným svedectvom nadštandartnej organizácie XI. medzinárodného zjazdu slavistov v Bratislave boli
Záznamy z diskusie k predneseným referátom (red. editor J. Doru¾a), ktoré boli odovzdané èlenom MKS
v Krakove. (Záznamy z diskusie sa v Krakove, bohužia¾, nerobili.) Prof. Ján Doru¾a bol jedným zo zástupcov
predsedu Medzinárodného komitétu slavistov.
V ïalšom uvedieme krátky (vzh¾adom na uvedené objektívne príèiny i neúplný) preh¾ad rokovaní
v sekciách a odborných komisiách MKS.
Sekcia venovaná etnogenéze Slovanov, vzniku a vývoju praslovanèiny a poèiatkom slovanského
písomníctva mala na krakovskom kongrese bohatý program. Táto skutoènos spôsobila, že rokovanie uvedenej
sekcie prebiehalo z technicko-organizaèných príèin súèasne v dvoch podsekciách: jedna bola venovaná
relatívne autonómnej paleoslovenistickej problematike, do druhej boli zaradené referáty o otázkach slovanskej
etnogenézy a praslovanèiny.
Zdalo sa, že v porovnaní s bratislavským kongresom v Krakove menej rezonoval ústredný problém
etnogenézy Slovanov – otázka ich pravlasti. Z kongresových rokovaní bolo možné nadobudnú dojem, že
základné koncepcie sa už definitívne vykryštalizovali, a tak sa v referátoch na túto tému uvádzali iba nové
parciálne argumenty v prospech tej-ktorej hypotézy. F. S³awski (Po¾sko) argumentoval v prospech teórie
o východnej pravlasti Slovanov o. i. slovansko-iránskymi kontaktmi a možnos ou lokalizácie indoeurópskej
pravlasti do južnoruských stepí, prièom pripustil aj možnos vèasnej migrácie Slovanov na západ, do povodia
Visly. V. Martynaù (Bielorusko) sa snažil podpori teóriu o pravlasti medzi Odrou a Vislou novým materiálom
z oblasti slovansko-germánskych lexikálnych súvislostí; rovnakú hypotézu zastával v svojom vystúpení aj
W. Mañczak (Po¾sko), avšak jeho argumentácia založená na štatistických metódach (zis ovanie stupòa
lexikálnych zhôd medzi porovnávanými jazykmi ako indikátora ich [niekdajšej] teritoriálnej blízkosti) sa
stretla len so zdržanlivým prijatím. O. N. Trubaèov (Rusko) v diskusii k uvedeným referátom obhajoval
svoju koncepciu pravlasti Slovanov na strednom Dunaji.
K otázke rozloženia sídel starých Slovanov (Anti, Sklavini a Venedi) na sklonku spoloèného prajazyka
formuloval V. V. Sedov (Rusko) stanovisko archeológie, ktoré sa odlišuje od (celkove nerovnakých) názorov
filologicky orientovaných slavistov. Sedovov referát bol zaradený do 2. sekcie, v ktorej sa rokovalo
o slovanskej archeológii. Tu odzneli dva referáty popredných slovenských archeológov D. Èaplovièa
(referát preèítal Š. Lipták) a A. Ruttkaya a èeského bádate¾a V. Vavøínka, týkajúce sa lokalizácie Ve¾kej
180