Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

mení na nemecký monolingvizmus. Ústup dolnej lužiètiny autorka znázornila na diagramoch. Prehåbenú
analýzu kalkovaných i prevzatých postponovate¾ných preverbií podal M. Ciger (Švajèiarsko). Vychádza
z korpusu vyše 760 príkladov excerpovaných z lužickosrbských náreèových textov. Vplyvom nemèiny
adverbiá prechádzajú k slovesným predponám. Ide o nápadnú paralelu s burgenlandskou chorvátèinou.
Nad otázkou, ko¾ko gramém má slovanský aspekt slovesa, sa zamýš¾al a možné odpovede na òu
naznaèoval W. Cockiewicz (Po¾sko). Jeho minuciózny prístup k po¾skému jazykovému materiálu možno
oznaèi za inštruktívny aj pre porovnávací výskum slovanských jazykov. O vytýèenie nových úloh výskumu
slovotvorných systémov v slovanských jazykoch sa pokúsila E. S. Kubriakovová (Rusko). Charakteristiku
jednej vrstvy slovenskej frazeológie (frazém so somatickým komponentom) v širšom slovanskom kontexte
podala E. Krošláková (Slovensko). Konštatovala, že táto vrstva, jedna z najstarších, je vo vybraných
jazykoch (slovenèina, èeština, po¾ština, ruština) ve¾mi podobná, ba v mnohých prípadoch rovnaká.
Areálové výskumy slovanských jazykov. Aktuálny stav slovanských dialektov. Onomastika. Do tejto
podskupiny organizátori zaradili referáty s dialektologickou a onomastickou problematikou, ako aj príspevky
z oblasti dejín spisovných jazykov.
L. Olivová-Nezbedová (Èesko) predstavila projekt spracovávania èeskej mikrotoponymie pomocou
poèítaèa. Slovník pomístních jmen v Èechách má spracova pol milióna dokladov v približne 45 000 heslových
odsekoch. Na pestrom a zaujímavom antroponymickom materiáli mesta Bia³ystok a jeho okolia
Z. Abramowiczová (Po¾sko) ukázala, že v etnicky zmiešanom prostredí formovanie súboru krstných
mien – na rozdiel od priezvisk, ktoré vo väèšej miere podliehali jazykovej interferencii – v rôznych etnických
skupinách do znaènej miery záviselo od kultúrnych tradícií týchto skupín. N. Pintarièová (Chorvátsko)
porovnávala rozlièné vrstvy vlastných mien z pragmatického h¾adiska v chorvátèine a po¾štine. Ide vlastne
o zis ovanie (a porovnávanie) ustálených významových prvkov, ktorými sa tieto vlastné mená apelativizujú.
Tieto procesy deonymizácie majú v hovorenom a písanom chorvátskom a po¾skom jazyku pozoruhodné
zhody a rozdiely, ktoré treba zachyti vo výkladových slovníkoch, pretože znalos ich štylistických odtienkov
je nevyhnutná napr. v prekladate¾skej praxi. J. Reichan (Po¾sko) poukázal na niektoré zhody po¾ských
náreèí s inými slovanskými náreèiami a jazykmi v oblasti tvorenia slov. Zároveò vyslovil myšlienku, že po
vydaní Slovanského jazykového atlasu bude možné vypracova typológiu slovotvorných izomorf v slovanských
jazykoch. Analýzu vz ahu dolnozemských Slovákov, predovšetkým na území dnešného Maïarska,
k štúrovskej kodifikácii spisovnej slovenèiny podala maïarská Slovenka M. Žiláková. Zaujímavé sú
najmä jej zistenia o podobe spisovnej slovenèiny v maïarských lokalitách s najväèším poètom Slovákov
(Békešská Èaba, Slovenský Komlóš a i.) v súèasnosti. I. Ripka (Slovensko) v referáte Typy slovanských
celonárodných slovníkov podal zhrnutie doterajších poznatkov teoreticko-metodologického charakteru o
analyzovanej problematike a na pozadí konfrontácie so S³ownikom gwar polskich predstavil koncepciu
teoretickej prípravy a praktickej realizácie vydania Slovníka slovenských náreèi. Jedným z mála zjazdových
referátov venovaných syntaktickej problematike v náreèiach slovanských jazykov bol príspevok
A. Ferenèíkovej (Slovensko). Zaoberala sa v òom typmi podraïvacích súvetí s podmienkovým vz ahom
v slovenských náreèiach z porovnávacieho h¾adiska. Po prvý raz sa na slavistickom zjazde hovorilo o
slovenských náreèiach na Zakarpatskej Ukrajine, a to v spoloènom referáte troch autorov, prednesenom
L. Bartkom (Slovensko) (spoluautori Š. Lipták – Slovensko a N. Dzendzelivska – Ukrajina). Referát
podal základné informácie o pôvode, súèasnom charaktere a územnom rozšírení týchto náreèí. Pravopisným
reformám v slovanských spisovných jazykoch v 20. storoèí sa vo svojom referáte venoval S. Zaprudski
(Bielorusko). Vcelku správne v òom charakterizoval a zhodnotil aj jazykovú situáciu na Slovensku v súvislosti
s vydaním Pravidiel slovenského pravopisu v rokoch 1931 a 1940.
Onomastika. Osobitný tematický blok bol venovaný praslovanskej onomastike. Úvodný referát o
bádate¾ských možnostiach v oblasti praslovanskej onomastiky predniesol K. Rymut (Po¾sko), predseda
Medzinárodnej komisie slovanskej onomastiky pri MKS. Napriek tomu, že poznávanie praslovanských
onymických systémov je dosia¾ málo sústavné, vznikol už znaèný poèet antroponomastických i
toponomastických monografických prác; najlepšie preskúmaná je skupina slovanských zložených osobných
183