Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

prvý diel vyšiel pred takmer 20 rokmi (1979), keï o transformácii spoloènosti a jej
prirodzenom odraze v jazyku nebolo ešte ani chýru. Súèasne sme v uvedenom èlánku
navrhovali, aby sa existujúce akoby hluché obdobie využilo na konsolidáciu situácie,
budovanie nových vedecko-organizaèných základov slovenskej rusistiky, odbornú
prípravu perspektívnych kádrov, schopných po kratšom období pusti sa do nových
ve¾kých projektov. Dobrou prípravou na túto nároènú úlohu by mohla by príprava
série dvojjazyèných terminologických èi, lepšie povedané, odborných prekladových
slovníkov, ktorá sa už síce pomaly rozbieha, ale jej chýba pevná organizaèná báza.
Nová situácia si vyžaduje aj nové ciele a nové postupy, teda novú koncepciu tvorby
a vydávania dvojjazyèných slovníkov. Prudké zmeny, odohrávajúce sa v jazyku (tak
východiskovom, ako aj cie¾ovom), najmä stieranie hraníc medzi všeobecnou a
odbornou lexikou, odbornými termínmi a hovorovými èi slangovými výrazmi,
zaostávanie normatívnej èinnosti za jazykovým úzom, zmieròovanie protikladu medzi
všeobecným slovníkom, kladúcim dôraz na rozpracovanie významovej štruktúry
(vrátane kontextových významov) a ilustráciu syntagmatických možností heslového
slova, a terminologickým slovníkom, prezentujúcim predovšetkým nomenklatúru tohoktorého
vedného odboru, si vyžadujú posun akcentu z konfrontácie jazykových
systémov na konfrontáciu ich subsystémov, teda aj odbornej lexiky, a na tvorbu
odborných dvojjazyèných slovníkov, ktoré majú pomáha pri preklade odborných
textov, teda zachytáva a ilustrova syntagmatiku odborných termínov. Ide vlastne o
kombináciu všeobecných a terminologických slovníkov.
Vydavate¾ská koncepcia vydávania slovníkov môže by založená: a) na tendencii
rýchleho saturovania požiadaviek trhu – to je ten horší prípad, keï sa vydáva všetko,
èo príde pod ruku, bez oh¾adu na kvalitu (žia¾, svedkami takéhoto prístupu sme práve
teraz); b) na spolupráci pri vytváraní podmienok pre tvorbu kvalitnej produkcie
(špecializovaná odborná príprava redaktorov, spoluúèas pri tvorbe koncepcie diela,
oponentúra rukopisu a pod.). Ako príklad takéhoto prístupu by sme mohli uvies bývalú
prax Slovenského pedagogického nakladate¾stva, ktoré bývalo aj organizátorom
lexikografických konferencií.
Vydavate¾ská prax „predvedeckého” obdobia tvorby slovníkov bola taká, že sa
vydávali menšie autorské slovníky (slovník jedného autora), ktoré si nekládli príliš
vysoké ciele. Neusilovali o konfrontáciu slovnej zásoby dvoch jazykov, ale ponúkali
nie príliš rozsiahle zoznamy slov a k nim priradené inojazyèné náprotivky, bez bližšej
analýzy významovej štruktúry heslového slova, ilustrácie jeho použitia a urèenia
ekvivalencie. Pri takejto úrovni slovnikárskej praxe si niektorí autori vytvárali monopol
na zostavovanie slovníkov bez oh¾adu na to, o aký cie¾ový jazyk išlo.
Súèasný stav vydávania dvojjazyèných slovníkov je charakterizovaný totálnou
devalváciou slova slovník, keï za slovník sa vydávajú rôzne „excerptáre” – abecedne
zoradené náhodne vybraté slovné spojenia èi väèšie celky, bez akéhoko¾vek náznaku
146