Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Laxnos postoja k bieloruštine ako k jednému z troch východoslovanských jazykov,
k jazyku, ktorým hovorí viac ako desa miliónov obyvate¾ov neïalekej slovanskej
krajiny, má pod¾a našej mienky svoje objektívne korene a príèiny. Nepochybne súvisí
s celkovými historicko-spoloèenskými a kultúrno-politickými podmienkami vývoja
po druhej svetovej vojne tak u nás na Slovensku, ako aj v širšom stredo- a východoeurópskom
priestore. Tie spôsobili, že výrazne dominantné a najrozliènejšími
spôsobmi preferované postavenie spomedzi slovanských jazykov tu získala ruština
ako „úradný” jazyk nielen bývalého Sovietskeho zväzu, ale v istom zmysle aj celého
bývalého tzv. socialistického tábora. Hneï za òu sa u nás, pochopite¾ne, zaradila
ukrajinèina ako jazyk obyvate¾ov jednej z našich národnostných menšín. Pre
bieloruštinu tu teda zostalo len to ïalšie miesto v poradí, miesto na periférii. Navyše
na toto „druhoradé” postavenie bieloruštiny v hierarchii jazykov a záujmu o ne na
Slovensku iste vplývala – a dodnes vplýva – aj ïalšia skutoènos , a to jej príslušnos
k tzv. malým slovanským filológiám. Z tohto h¾adiska však bieloruština slovenèine
nemá èo závidie , lebo slovenèina je v rovnakom alebo ve¾mi podobnom postavení
v skupine západoslovanských jazykov (podobne ako napríklad slovinèina medzi
južnoslovanskými jazykmi).
A tak na rozdiel od rusistiky a ukrajinistiky, ktoré už majú v Prešove solídnu
tradíciu i úroveò, o bielorusistike v pravom zmysle slova sa tu vlastne ešte ani nedá
hovori . To, èo v Prešove je a èo na tomto mieste možno i treba spomenú , sú zárodky
bielorusistiky, prvé kamene jej základov.
2. 1. Ako sme už naznaèili vyššie, dotyky s bieloruštinou u študentov filologických
odborov na prešovskej Filozofickej fakulte majú o nieèo viac ako štyridsa roènú
históriu. (Táto fakulta mala od r. 1953 názov Filologická fakulta a bola filiálkou
bratislavskej Vysokej školy pedagogickej, od r. 1959 pod novým, dnešným názvom
Filozofická fakulta, ktorý má na Slovensku ve¾kú tradíciu, patrila do vtedy
novovytvorenej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika so sídlom v Košiciach; od 1. januára
1997 spolu s ïalšími štyrmi fakultami je vo zväzku prvej univerzity v Prešove –
Prešovskej univerzity.) Pravda, až do uplynulého školského roka to boli naozaj len
dotyky spoèívajúce v osvojovaní si základných poznatkov o tomto jazyku, o jeho
charakteristických èrtách a mieste v rodine slovanských jazykov, o jeho náreèovom
èlenení, o kodifikácii, vývine a súèasnej podobe jeho spisovnej formy atï.
Pedagógovia zabezpeèujúci výuèbu disciplíny základy slavistiky v študijných
odboroch slovenský jazyk a literatúra, ruský jazyk a literatúra a ukrajinský jazyk a
literatúra, ktoré sa tu sústavne študujú, prípadne aj vyuèujúci ïalších historických
jazykovedných i literárnovedných disciplín, podobne ako samotní študenti, potrebné
údaje o bieloruštine èerpali a èerpajú z dostupnej odbornej literatúry. Možno tu
spomenú aspoò niektoré z titulov, ktoré sa využívali a využívajú ako uèebné texty a
ako odporúèaná odborná literatúra pre študentov. V samých zaèiatkoch to bola napr.
150