Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Uvedený štatistický preh¾ad naznaèuje na jednej strane rozsah a èiastoène obsahovú orientáciu
úèastníkov konferencie.
Celkove mala táto medzinárodná slavistická konferencia vysokú odbornú i organizaènú úroveò. Jej
programová náplò, obsah referátov – ako o tom svedèia dva zväzky materiálov vydané už v priebehu
konferencie – hovorí jednak o súèasnom stave filologického výskumu, ako bolo prezentované na ¾vovskej
slavistickej konferencii, jednak o širokom záujme o slavistiku ako vednú disciplínu u filológov i pedagógov.
Na konferencii boli zastúpené poèetné referáty s problematikou nielen filologickou, ale predstavovali
sa aj interdisciplinárne poznatky psycholingvistické, z teórie komunikácie i súèasné problémy
internacionalizácie a terminologizácie v spisovných slovanských jazykoch. Pretože rozsah referátu, štúdie
èi príspevku bol z vydavate¾ských dôvodov vymedzený (5 normostrán), zostali mnohé aktuálne problémy
súèasnej jazykovedy, literatúry, slavistiky, metodiky výuèby a metodológie výskumu i vedeckej èi
pedagogickej práce v týchto oblastiach viac v náznaku, než mohli by hlbšie analyzované.
Konferencia svojím obsahom presiahla rámec pôvodne zamýš¾aného podujatia. Stala sa významným
medzinárodným stretnutím slavistov, filológov, pedagógov, ktorí na adresu jej organizátorov vyjadrili na
závereènom stretnutí v tretí deò plenárneho zasadnutia uspokojenie s jej priebehom. Publikované materiály
budú prínosom pre záujemcov o slavistiku, pedagogiku a iné humanitné vedy.
Božena Švihranová
XII. medzinárodný zjazd slavistov v Krakove
(27. 8. – 2. 9. 1998)
Úvodom
8. 9. 1993 prevzal v Bratislave prof. Janusz Siatkowski predsednícku štafetu s úlohou usporiada XII.
medzinárodný zjazd slavistov v Po¾sku. S touto nároènou úlohou, komplikovanou napr. tragickými
povodòami v Po¾sku (a v pri¾ahlých regiónoch), sa organizátori ve¾kého stretnutia slavistov úporne
vyrovnávali. Organizaèný výbor Jagellovskej univerzity (predseda prof. Lucjan Suchanek, podpredseda
prof. Jerzy Rusek) s množstvom neúnavných spolupracovníkov vedeli zvládnu nemalé problémy (najmä
finanèného rázu) a urobili všetko potrebné, aby delegáti zo 42 štátov z 5 svetadielov (z vyše 1000 prihlásených
sa zúèastnilo okolo 800 delegátov) mohli nerušene zasadnú do rokovacích miestností slávnej krakovskej
univerzity. XII. medzinárodný zjazd slavistov sa konal od 27. augusta do 2. septembra 1998 v Krakove.
O rozsahu tohto svetového slavistického podujatia svedèí, že na kongrese odznelo v jazykovednej sekcii
248 referátov, 69 komunikátov a 1053 diskusných vystúpení, v sekcii folkloristickej, literárnovednej a
kulturologickej 261 referátov, 63 komunikátov a 684 diskusných vystúpení, v 21 tematických blokoch
okolo 737 referátov, komunikátov a diskusných príspevkov. Tematika zjazdu bola rozdelená do dvoch
(základných) okruhov: I. jazykoveda a II. folkloristika, literárna veda, kulturológia. Jazykoveda mala
6 sekcií: 1. Etnogenéza Slovanov. Paleoslavistika. 2. Jazykové kontakty. 3. Konfrontaèné výskumy a typológia
jazykov. 4. Areálové výskumy slovanských jazykov. Súèasný stav slovanských národov. Onomastika.
5. Jazykové zmeny (kontrolovaný a nekontrolovaný vývin). 6. Význam slovanského jazykového materiálu
pre teóriu jazyka. Druhý tematický okruh bol rozdelený do 10 sekcií: 1. Slovanská mytológia. Slovanská
archeológia. Folklór a ¾udová kultúra. 2. Literatúry stredoveku a ich kontexty. 3. Humanizmus a baroko
v slovanských literatúrach. 4. Slovanské literatúry 18. a 19. storoèia. 5. Slovanské literatúry od modernizmu
do súèasnosti. 6. Postmoderna u Slovanov a na Západe. 7. Slovanský svet a emigrácia. 8. Filozofické,
náboženské, politické a spoloèenské myslenie u Slovanov. 9. Univerzalizmus a osobitnos v slovanských
178