Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Slováci na Zakarpatskej Ukrajine
Bratislava, Dom zahranièných Slovákov 1998. 138 s.
Zborník vznikol ako výsledok odborného seminára konaného dòa 19. decembra 1997 v Bratislave pod
názvom Minulos a prítomnos Slovákov na Zakarpatskej Ukrajine. Jeho organizátorom bol Dom
zahranièných Slovákov. Na seminári boli prednesené prvé výsledky výskumov uskutoènených v období od
mája 1996 do októbra 1997 v rámci riešenia projektu Slavistického kabinetu SAV Slováci na Zakarpatskej
Ukrajine a slovensko-ukrajinské pomedzie. Na terénnych a archívnych výskumoch sa zúèastnili aj pracovníci
Užhorodskej štátnej univerzity, Prešovskej univerzity, Historického ústavu SAV, Ústavu etnológie SAV a
Domu zahranièných Slovákov. Výskumný projekt bol zameraný na zmapovanie histórie, jazyka, ¾udovej
kultúry a súèasného života slovenského etnika žijúceho na Zakarpatskej Ukrajine. Ide o priekopnícku prácu,
pretože problematike Slovákov na Zakarpatskej Ukrajine sa u nás doteraz komplexne nikto nevenoval.
Seminár môžeme hodnoti ako prvý krok k splneniu nároènej úlohy. Získané materiály z archívov a terénnych
výskumov je potrebné spracova a syntetizova , aby poskytli ucelený obraz o kultúre a živote Slovákov na
Zakarpatskej Ukrajine.
Zostavovate¾om zborníka je Ladislav Èáni. Tematicky ho možno rozdeli na dve èasti. Prvá je venovaná
histórii, jazyku, ¾udovej kultúre a druhá osobným spomienkam a súèasnému (predovšetkým kultúrnemu)
životu slovenského obyvate¾stva na Zakarpatskej Ukrajine.
Príspevok O minulosti Slovákov na Zakarpatsku napísal ¼. Haraksim. Sleduje fungovanie spolkovej
èinnosti slovenského etnika v tomto priestore od roku 1918 do konca 2. svetovej vojny. Zis uje, že Slováci
netvorili osobitné organizované spoloèenstvo, nemali spolky a svoju reprezentáciu. Príèiny takéhoto stavu
autor vidí predovšetkým v spoloèenských pomeroch každého mapovaného obdobia a azda aj v nechuti
združova sa. Konštatuje: „Skutoènos , že nie sú známe údaje o emancipaèných zápasoch Slovákov na
Zakarpatsku, ešte neznamená, že ich možno oznaèi za živel bez minulosti, bez vlastnej histórie.” V druhej
èasti príspevku sleduje osíd¾ovanie oblastí Zakarpatska slovenským etnikom.
Na základe toponymického materiálu autor zis uje, že Slováci osíd¾ovali nielen západné èasti
Zakarpatska, ako sa to tvrdilo, ale dostali sa aj do vzdialenejších východných regiónov pozdåž Tisy až po
Maramaroš. V tomto priestore sa však neudržali, dnes žijú v západných oblastiach, ktoré tvoria prirodzené
predåženie slovenského etnického územia. Toto tvrdenie dokumentuje na príklade obce Orichovyca patriacej
do panstva Nevicke, ktorá pravdepodobne existovala už pred 11. storoèím a v 17. storoèí bola evidovaná
ako slovenská. Až v 2. polovici 18. storoèia ju zaèali uvádza ako rusínsku. Podobne to bolo aj s niektorými
ïalšími obcami panstva Nevicke (Jarok, Antonivka, Domanynci, Dravci, Horiany, Kamianyca); v 17. storoèí
sa spomínajú ako slovenské a od 18. storoèia už ako rusínske. V 18. – 19. storoèí osíd¾ovací proces posilnili
pris ahovalci, ktorých pozývali zo Slovenska ako odborníkov do hút, majstrov na píly, budovate¾ov vodných
stavieb a drevorubaèov.
Ïalšie štyri príspevky sú venované charakteristike jazykovej situácie Slovákov na Zakarpatsku.
Vychádzajú z materiálov získaných pri terénnych výskumoch a podávajú obraz o zvukovej, morfologickej
a lexikálnej rovine. Prvé tri referáty na seba vzájomne nadväzujú, èím sa poh¾ad na problematiku stáva
ucelenejším. Závažné je zistenie autorov, že slovenské dialekty na Zakarpatsku sa nedajú zaèleni ani
k jednému pôvodnému náreèovému typu na Slovensku. V procese osíd¾ovania Zakarpatska Slovákmi
dochádzalo totiž k presunom obyvate¾stva, ktoré vyplývali zo spôsobu života. Slováci sa živili poväèšine
spracovávaním železa, drevorubaèstvom, výrobou skla. Nemali vlastné zeme, takže èasto menili sídlisko.
V dôsledku neustáleho s ahovania a miešania sa zákonite vzájomne ovplyvòovali aj náreèia, ktoré si ich
nositelia priniesli z pôvodnej vlasti a vytvoril sa tu špecifický idiolekt.
Na zvukovú rovinu sa zamerala N. J. Dzendzelivska v referáte Foneticko-fonologická stránka
slovenských náreèí v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Podáva pomerne detailnú charakteristiku zvukovej
166