Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

storoèí. Jubilant v tejto práci opisuje jazykový stav na Slovensku v spomenutom období a zároveò aj
analyzuje vz ah slovenèiny k latinèine, èeštine, po¾štine, ukrajinèine a nemèine. Táto autorova práca patrí
medzi diela, ktoré sa èasto citovali tak v jazykovednej, ako aj historickej literatúre a neraz aj s výraznejším
ohlasom v zahraniènej literatúre ako doma na Slovensku. A to už svedèí o zložitosti otázok, ktoré súvisia
s historickým výskumom slovenèiny vo vz ahu k iným jazykom a kultúram.
Významným dielom je aj jeho druhá monografia Tri kapitoly zo života slov (Bratislava 1993). Autor
chápe svoju prácu ako predbežné bilancovanie komplexného a interdisciplinárneho výskumu dejín
slovenského jazyka v spätosti s dejinami slovenského národa. Doru¾ova monografia svojím aspektom a
výsledkami presahuje skromný názov; aj tam, kde sa vychádza z analýzy jednotlivých slov, robí to autor
v širokých historicko-filologických súvislostiach a vzh¾adom na celkové vývinové tendencie spisovného
jazyka na Slovensku. Práca sa opiera o autorov rozsiahly predchádzajúci výskum. Možno len súhlasi so
závereènými myšlienkami, „že i novodobá vyspelá spoloènos potrebuje svoj historizmus, historické
vedomie ako integrálnu zložku samej svojej existencie”.
Ján Doru¾a bol nieko¾ko rokov èlenom skupiny pracovníkov, ktorí pripravovali a koncipovali
Historický slovník slovenského jazyka. Ako dobrý znalec staršej vrstvy slov slovenèiny prièiòoval sa o
vhodný výber slov, aj o objektívne hodnotenie zaznamenaných údajov získaných zo slovenských i
neslovenských prameòov. Osobitne si všímal aj otázku, akú funkciu plnila èeština na Slovensku v 16. a 17.
stor., resp. aj iné jazyky, ktoré utvárali väzbu so slovenèinou na rozhraní nieko¾kých etník.
Jubilant venoval pozornos aj viacerým historickým postavám slovenských dejín, ako boli P. Doležal,
M. Bel, H. Gavloviè, P. J. Šafárik, A. Bernolák, ¼. Štúr, prièom poukazoval na ich význam tak
z jazykovedného, ako aj historického a literárnohistorického aspektu.
J. Doru¾a sa pri výskumoch lexikálneho fondu slovenèiny vždy zaujímal o hodnotenie slov staršej
poveniencie vo vz ahu k súèasnému spisovnému jazyku. Orientoval sa aj na kritické hodnotenie slovnej
zásoby spracovanej v prvom zväzku Slovníka slovenského jazyka. Výsledkom tejto práce bol nakoniec aj
seriál príspevkov pod názvom Èítame Slovník slovenského jazyka v èasopise Kultúra slova.
Svoj komparatistický zrete¾ J. Doru¾a uplatnil aj pri analýze slovenských rozprávok, ktorým venoval
osobitnú pozornos . Vychádzal z predpokladu, že je to relikt starej kultúry, ku ktorej sa musíme ustaviène
vraca a najmä na òu nadväzova z viacerých aspektov.
Vrcholom doterajšej jubilantovej aktivity bola príprava a organizácia XI. medzinárodného
slavistického zjazdu, ktorý sa konal v r. 1993 v Bratislave. Bez rozpakov možno konštatova , že J. Doru¾a
bol jeho dušou a že vlastným prièinením mu vtlaèil svoju tvár. Vychádzal najmä z myšlienky, ktorú
formuloval už v r. 1989 v Programe jazykovedného slavistického výskumu na Slovensku, keï napísal:
„Hlavným koncepèným princípom spracovania programu je zásada, že v centre výskumného záujmu je
slovenský jazyk skúmaný z jazykovo-porovnávacieho a slavistického h¾adiska na širokom kultúrnohistorickom
pozadí v celej šírke jeho historického vývinu a súèasného stavu.” (Slavica Slovaca, 1989, è. 2,
s. 201).
Aj jeho zásluhou ako predsedu Slovenského komitétu slavistov sa tento cie¾ uskutoèòoval v priebehu
celého zjazdu. Tým aj zabezpeèoval slovenskej jazykovede v medzinárodných reláciách miesto, aké jej
patrí. J. Doru¾a sa prièinil o dobré meno slovenskej jazykovedy na tomto zjazde aj tým, že sa postaral o
vydanie viacerých jazykovedných publikácií, ktorými sa prezentovala slovenská jazykoveda pred širokou
slavistickou verejnos ou.
J. Doru¾a zastával od 1. júna 1991 do 31. mája 1995 miesto riadite¾a Jazykovedného ústavu ¼. Štúra
SAV v Bratislave. V súèasnosti zastáva viaceré významné funkcie na našich vysokoškolských uèilištiach
(Trnava, Nitra), je predsedom nieko¾kých vedeckých inštitúcií a komisií, èlenom vedeckých rád na
vysokých školách a komisií pri Ministerstve školstva a Ministerstve kultúry Slovenskej republiky.
Pracovné zanietenie jubilanta, jeho organizaèné schopnosti a vrúcny príklom k slovenskému jazyku,
našej minulosti a kultúre národa si zasluhuje uznanie i obdiv. J. Doru¾a sa prièinil o prehåbenie poznatkov
154