ÄÃslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
ÄÃslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
ÄÃslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
O preberaní rumunských lexikálnych jednotiek do náreèí jazykov karpatského areálu hovorí G. P.<br />
Klepikovová v príspevku Izoglossy rumynskix zaimstvovanij v slavŠnskix dialektax<br />
karpatskogo areala Ð tipologi eskij aspekt. Zaèleòuje ich spolu s hungarizmami, slavizmami a<br />
inými do skupiny karpatizmov – špecifických jednotiek charakteristických pre väèšinu lexikálnych systémov<br />
jazykov v karpatskom priestore. Analyzuje 40 slov prevzatých z rumunèiny, ktoré sa vyskytujú v náreèiach<br />
slovanských jazykov a zis uje, že pôvodných rumunských elementov je v náreèiach málo. Väèšinou ide o<br />
slová do rumunèiny prevzaté z iných jazykov alebo o slová s nejasnou etymológiou. Z toho vyplýva, že<br />
rumunèina plnila funkciu sprostredkovate¾a. Lexémy diferencuje pod¾a toho, èi sú prítomné na celom<br />
slovanskom území, alebo ide o jednotky zafixované len v niektorých podzónach prípadne iba v jednom<br />
slovanskom jazyku.<br />
Využitie metódy kartografického spracovania náreèových informácií je plodné nielen v lingvistike, ale<br />
aj pri výskume tradiènej duchovnej kultúry. Príkladom sú štúdie A. A. Plotnikovovej (Qtnokul«turnaŠ<br />
leksika kak ob§ekt kartografirovaniŠ) a I. A. Sedakovovej (SvŠto noÐnovogodnŠŠ terminologiŠ<br />
i obrŠdnost« Bolgar v svete arealogii). Kartografické zachytenie termínov tradiènej kultúry<br />
pod¾a autorov pomáha systematizova materiál a umožòuje interpretova fakty v ich viazanosti na urèitý<br />
geografický priestor.<br />
Príspevky z oblasti etnológie uzatvárajú prvú èas zborníka. V druhej èasti sú publikované materiály,<br />
ktoré mali odznie na plánovanej konferencii s názvom Aktuálne problémy slovanskej lingvistickej geografie.<br />
Keïže sa konferencia neuskutoènila, autori z Ruska, Bieloruska a Slovenska dostali možnos prezentova<br />
pripravované štúdie v zborníku.<br />
O ïalšom spracovaní bohatého materiálu týkajúceho sa po¾ských náreèí z oblasti tzv. Kresov hovorí<br />
N. E. Ananjevová (O proekte Atlasa pol«skix govorov Belorussii, Litvy i Ukrainy). Doterajšie<br />
poznatky umožòujú stanovi všeobecné, základné znaky náreèí severovýchodného aj juhovýchodného regiónu<br />
Kresov a súèasne vyèleni niektoré špecifické prvky každého z nich. Pokraèovaním výskumov by pod¾a<br />
autorky mal by atlas, v ktorom budú kartograficky zachytené javy diferencujúce región.<br />
Odhalenie osobitostí v organizácii tematických a lexikálno-sémantických skupín slov je cie¾om<br />
príspevku K areal«noj interpretacii leksi eskix/slovoobrazovatel«nyx dialektnyx kart,<br />
ktorého autorkou je T. I. Vendinová. Za základný a prínosný spôsob štúdia lexiky považuje metódu, ktorá<br />
nie je založená na sledovaní jednotlivého slova, ale na opise ich vzájomných vz ahov. Takéto štúdium<br />
typov náreèových areálov otvára perspektívy na riešenie etymologických a v širšom chápaní etnolingvistických<br />
úloh.<br />
Lexike je venovaný aj príspevok L. V. Kurkinovej K probleme istoriko-geneti eskoj interpretacii<br />
leksi eskix izogloss, v ktorom autorka sleduje ako priestorová projekcia náreèových javov pomáha<br />
sledova budovanie náreèovej diferenciácie na teritóriu jedného jazyka, rodiny príbuzných jazykov i na<br />
hraniciach areálov, kde sa stretávajú odlišné jazykové systémy.<br />
Slovenská dialektológia je v zborníku zastúpená štúdiou Š. Liptáka o užských a sotáckych náreèiach<br />
(U½skie dialekty v aspekte me½§Šzykovyx otnoâenij). Cie¾om jeho práce je obráti pozornos na<br />
aktuálnu potrebu štúdia vz ahov sotáckych a užských dialektov k susedným ukrajinským náreèiam.<br />
Konfrontaène analyzuje akcentologickú situáciu v užských a ukrajinských (lemkovských) náreèiach.<br />
Publikácia je ukonèená dvomi krátkymi poh¾admi na problematiku lingvisticko-geografického štúdia<br />
náreèovej syntaxe (S. M. Prochorovová – Problemy Šzykovoj perexodnosti v svete sintaksieskix<br />
dannyx) a sémantiky (T. N. Lizanec – Lingvogeografi eskoe issledovanie dialektnoj<br />
semantiki).<br />
Zborník naèrtáva cestu, ktorou by sa slovanská dialektológia mala v budúcnosti ubera . Množstvo<br />
faktov zozbieraných za posledné desa roèia v jednotlivých slovanských krajinách treba konfrontova a<br />
získané poznatky syntetizova . Poh¾ady prezentované v zborníku obohacujú riešenie týchto aktuálnych<br />
problémov slovanskej lingvistickej geografie.<br />
Anita Murgašová<br />
175