Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Správa o VII. medzinárodnom slavistickom kolokviu
Inštitút slavistiky ¼vovskej univerzity I. Franka, Slavistická komisia vedeckej spoloènosti T. Ševèenka
a ¼vovské oddelenie inštitútu T. Ševèenka Akadémie vie Ukrajiny usporiadali v dòoch 21. – 23. mája 1998
v priestoroch ¼vovskej štátnej univerzity I. Franka VII. medzinárodné slavistické kolokvium. Toto vedecké
podujatie bolo venované výroèiu Cyrila a Metoda.
Kolokvium bolo organizované v dvoch plenárnych zasadnutiach (otváracom a závereènom) a v troch
sekciách: 1. jazykovednej, 2. literárnovednej a umenovednej a 3. historickej. Do programu kolokvia bolo
prihlásených 87 referátov – prevažne z Ukrajiny. Zo Slovenska boli prihlásené a do programu zaradené
4 referáty. Všetky písomne odovzdané materiály z kolokvia budú publikované v zborníku.
Obsah prednesených referátov bol napriek uvedenému tematickému vymedzeniu širokospektrálny
s nastolením problematiky od tradícií a posolstva Cyrila a Metoda v slovanskej kultúre cez stav a výskum
v oblasti slavistiky, jej pojmového aparátu a vedeckých bibliografií až po jej výuèbu, odborné a metodické
zabezpeèenie na vysokých školách a vo vedeckých inštitúciách.
V úvodných referátoch otváracieho plenárneho zasadania sa autori venovali misijnej èinnosti Cyrila
a Metoda, ich významu v šírení kres anstva v Európe, kultu Cyrila a Metoda medzi balkánskymi národmi.
I. Paslavskij (¼vov) analyzoval vplyv duchovného dedièstva Cyrila a Metoda na formovanie
staroukrajinského filozofického myslenia. B. Švihranová (Bratislava) poukázala na tradície Cyrilovho
a Metodovho posolstva v slovanskej kultúre, na písomné pamiatky z obdobia pôsobenia týchto dvoch
gréckych misionárov na pôde ve¾komoravských kniežat, na faktický zámer, mocenský cie¾ a historický
význam misie z h¾adiska slovanskej kultúry a písomníctva.
Cyrilo-metodským tradíciám boli venované referáty O. Èmirovej (Kyjev) o starobylých slovanských
azbukách – grafitoch, I. Luèuka (¼vov) o cirkevnoslovanskom Psaltyre v ukrajinskej duchovnosti,
N. Grirogašovej (¼vov) o cyrilo-metodskej tematike vo výskumných prácach na univerzitách a v Akadémii
na Ukrajine v 19. a na zaè. 20. storoèia. O. Èavaga referoval o vplyve Cyrila a Metoda v západnom
pohranièí Ukrajiny.
V jazykovednej sekcii bolo prednesených 23 referátov. Ich obsah sa odvíjal od filozofie slavistiky
(F. Baceviè, ¼vov) cez staroslovienèinu a jej tradície na Ukrajine (M. Jarmoljuk, ¼vov) až po súèasné
jazyky východných Slovanov a metodiku ich výuèby na univerzitách.
S podnetnými referátmi v jazykovednej sekcii vystúpili M. Sedláková (Prešov) o recepcii vizuálneho
a akustického komunikaèného kanála na báze slovenèiny, I. Tepljakov (¼vov) o nových tendenciách
vo frazeológii slovanských jazykov na konci 20. stor., D. Pešorda (Záhreb) o rozdieloch medzi chorvátskym
a srbským jazykom v súèasnom období.
V sekcii literatúry a umenovedy bolo prednesených 24 referátov. Ich obsahom boli problémy literárnej
komparatistiky, podobnosti a odlišnosti prekladu literárneho textu (E. Kasperský, Varšava), literárnej
štylizácie slovenského biblického textu (Z. Stanislavová, Prešov), otázka aktuálnych problémov súèasnej
balkánskej folkloristiky (N. Šumadová, Kyjev), èeskej literatúry 90. rokov 20. stor. (S. Urbanová,
Ostrava).
V sekcii histórie slavistiky bolo 21 referátov a týkali sa staršej i novodobej literárnej histórie na území
západných i juhovýchodných Slovanov. Napr. V. Pšik (¼vov) referoval o histórii ukrajinsko-bulharských
politických vz ahov v 18. stor., B. Zelinský (Poznaò) sa venoval poznanským udalostiam vo vz ahu
k Ukrajine na konci 19. storoèia. Z. Baranová (¼vov) referovala o výklade slovanských vzájomných
vz ahov J. Baudoina de Courtenay. I. Macevková (¼vov) hovorila o ruskom neoslavizme z h¾adiska
halièských národných demokratov na podklade materiálov z tlaèe. Kolorit historickej sekcie dokres¾uje
referát O. Matjuchinovej (¼vov) o božstve (vílach) v slovanskej mytológii.
Na závereènom plenárnom zasadnutí druhý deò rokovania kolokvia odznelo ešte 10 referátov. V. Èernyj
(¼vov) predniesol referát na tému Slavistika v širšom a užšom význame – pojmové urèenie slavistiky.
176