Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Tradiènej kultúry sa dotkli M. Benža (Príspevok k štúdiu tradiènej kultúry ukrajinských Slovákov) a
J. Ordoš (Etnografický obraz na slovensko-ukrajinskom pomedzí v širšom kontexte). Z obidvoch referátov
je zrejmé, že aj v tejto oblasti je výskum zakarpatských Slovákov ešte iba na zaèiatku. Autori pri svojej
práci zápasili predovšetkým s nedostatkom materiálovej bázy. Zozbieranie dokladov o tradiènej kultúre si
vyžaduje omnoho viac èasu, než mali autori k dispozícii. Pri porovnaní príspevkov zistíme, že M. Benža
prezentuje širší poh¾ad; sleduje viaceré oblasti tradiènej kultúry, kým J. Ordoš sa detailnejšie zameriava na
svadobné obrady a kalendárne zvykoslovie. Odborné texty sú doplnené záznamom betlehemskej hry, ktorý
získal M. Benža v obci Turji Remety a ktorý prepísala uèite¾ka z tej istej obce p. M. Hapáková.
Poh¾ady na tradiènú kultúru uzatvárajú prvú skupinu príspevkov, po ktorej nasledujú spomienkové
zamyslenia nad niektorými udalos ami alebo osobnos ami kultúrnych pohybov zakarpatských Slovákov a
obrazy zo súèasného kultúrneho života slovenského etnika na Zakarpatskej Ukrajine.
Zborník Slováci na Zakarpatskej Ukrajine je významným obohatením poznania doteraz málo
preskúmaných dejinných pohybov slovenského etnika, ktoré už po stároèia žije v priestore Zakarpatskej
Ukrajiny. Autori predstavili verejnosti prvé výsledky nároèného výskumu. Odborníci majú pred sebou ešte
ve¾ký kus práce, kým budú môc poskytnú komplexnejší obraz o živote a kultúre zakarpatských Slovákov.
Anita Murgašová
Ñëàâÿíñêèå ëèòåðàòóðíûå ÿçûêè ýïîõè
íàöèîíàëüíîãî âîçðîæäåíèÿ. Îòâåòñòâåííûé
ðåäàêòîð Ã. K. Âåíåäèêòîâ.
Moskva, Ruská akadémia vied, Inštitút slavistiky, 1998, 316 s.
Inštitút slavistiky Ruskej akadémie vied sa prezentuje slavistickej verejnosti novým zborníkom prác,
ktorý tematicky nadväzuje na predchádzajúce zborníky a monografie týkajúce sa formovania slovanských
spisovných jazykov v období národno-kultúrneho obrodenia. Autori príspevkov si všímajú obdobie od 18.
stor. do druhej pol. 19. stor. Téma formovania spisovných slovanských jazykov v období národného obrodenia
bola a zostáva predmetom výskumu lingvistov, historikov, literárnych vedcov, teoretikov z oblasti kultúry,
èím sa jednoznaène prejavuje jej interdisciplinárny charakter, ktorý sa odráža aj v obsahovom zameraní
jednotlivých príspevkov. Prevláda sociolingvistický a historicko-kultúrny aspekt. Znaènú pozornos autori
venujú rozpracovaniu pojmového aparátu teórie a histórie spisovných jazykov, charakteristike spoloèných
a špecifických èàt formovania a rozvíjania spisovných jazykov, ich miestu a úlohe v kultúrno-sociálnej a
jazykovej situácii slovanských krajín.
Autori príspevkov, ako aj redakèná rada pod vedením G. K. Venediktova venujú zborník 70-roènému
jubileu Leva Nikandrovièa Smirnova. Jedným z jeho základných smerov výskumnej práce je práve štúdium
problematiky formovania a rozvoja slovanských národných spisovných jazykov (predovšetkým slovenského)
a ich fungovanie v súèasnosti. Zborník obsahuje aj rozsiahlu bibliografiu Smirnovových prác.
Jednotlivým slovanským jazykom sú venované príspevky A. G. Širokovovej, G. A. Lilièa,
J. E. Stemkovskej, G. P. Nešèimenka (èeština), P. A. Dmitrijeva (chorváètina), V. M. Rusanovského
(ukrajinèina), G. K. Venediktova (bulharèina), O. S. Plotnikovovej (slovinèina).
Podrobnejšie si všimneme teoretické štúdie V. K. Žurav¾ova, L. N. Smirnova a V. Blanára a príspevky,
ktoré sa týkajú slovenèiny.
V. K. Žurav¾ov vo svojom príspevku Ñîöèàëüíî-ýêîíîìè÷åñêèå ïàðàìåòðû ôîðìèðîâàíèÿ
íàöèîíàëüíûõ ëèòåðàòóðíûõ ÿçûêîâ zdvôvodòuje existenciu novej vednej disciplíny: histórie spisovného
168