Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

práce v oblasti slovanskej etymológie. M. Bjeletiæová, A. Loma a J. Vlajiæová-Popoviæová
(Juhoslávia) informovali o princípoch srbského etymologického slovníka, ktorého ukážkový zväzok predstavili
úèastníkom rokovania. T. Todorov (Bulharsko) sa zaoberal problematikou prevzatí a cudzích slov v etymologických
slovníkoch. T. Èernyšová (Ukrajina) sa sústredila na rôzne aspekty výskumu sémanticky
blízkych etymologických hniezd. I. Luèyc-Fedarec (Bielorusko) predniesol kolektívny referát minských
etymológov o bielorusko-inoslovanských izolexách v etymologických slovníkoch bieloruštiny. W. Sêdzik
(Po¾sko) poukázal na význam náreèového a historického materiálu pre etymologický výskum. Osobitný
tematický blok venovaný etymológii sa stretol s ve¾kým záujmom prítomných slavistov; viacerí sa zhodli na
tom, že pri organizácii ïalších slavistických kongresov by bolo vhodné uvažova o vytvorení samostatnej
sekcie, ktorá by bola venovaná slovanskej etymológii.
Ako vidno na kongrese – i napriek neúèasti viacerých plánovaných referentov – odznelo množstvo
podnetných referátov a následných zaujímavých diskusných príspevkov, ktoré umožnili získa predstavu o
súèasných trendoch v oblasti porovnávacej gramatiky slovanských jazykov a slovanskej etymológie. Žia¾,
z programových príèin nebolo možné sledova mnohé ïalšie referáty, ktoré boli zaradené do iných sekcií.
Tak napr. etymológ-slavista, ktorý skúma lexiku konkrétneho slovanského jazyka (obsahujúcu nielen
autochtónne výrazy, ale aj cudzojazyèné prevzatia), sa nepochybne musel neraz rozhodova , èi bude sledova
„èisto slavistické“ referáty v sekcii etnogenézy alebo paralelné rokovanie sekcie o jazykových kontaktoch a
pod.; kto uprednostnil rokovanie tematického bloku o súèasnej etymologickej lexikografii, nemohol sledova
bloky venované praslovanskej onomastike èi historicko-etymologickému štúdiu slovanskej frazeológie.
Priamu úèas na krakovskom zjazde slavistov preto bude potrebné doplni dodatoèným štúdiom kongresových
referátov v tlaèenej forme. Tu si však treba položi otázku, ako sa s množstvom publikácií, ktoré vyšli
v zahranièí pri príležitosti kongresu (a nielen pri nej...), dokážu vyrovna naše vedecké knižnice s obmedzenými
finanènými zdrojmi. Pri úvahách o ïalšom rozvoji slovenskej slavistiky treba venova náležitú
pozornos aj tomuto problému.
J. Anderš (Èesko) poukázal na zaujímavé výsledky vplyvu stredovekej èeštiny na starú ukrajinèinu a
na širšie spoloèensko-politické okolnosti tohto javu. Nad problémami jazykových kontaktov a ich opisu
(prítomných a aktuálnych aj v našej jazykovede) sa na materiáli z výskumu používania po¾štiny v Bielorusku,
Litve a na Ukrajine zamýšlal po¾ský dialektológ J. Rieger. Z. Gren (Po¾sko) uvažoval o tej istej
problematike na výsledkoch jazykovedného bádania na opaènej strane po¾ského jazykového územia – na
po¾sko-èesko-slovenskom jazykovom pomedzí. Zo slovenských úèastníkov zjazdu treba spomenú referát
J. Dudášovej-Kriššákovej o osobitostiach východnej slovenèiny nezápadoslovanského pôvodu. Autorka
vychádza zo S. Cambela, ktorého považuje za zakladate¾a sociolingvistiky na Slovensku a za predstavite¾a
toho prúdu jazykovedného myslenia v jeho dobe, ktorý reprezentujú H. Schuchardt, L. V. Šèerba a J. Baudouin
de Courtenay. Slovensko-ukrajinské jazykové paralely vo východnej slovenèine hodnotí ako výsledok jej
vnútorného vývinu, alebo ako výsledok vývinu stimulovaného jej dlhodobým a intenzívnym kontaktom
s oblas ou ukrajinského jazyka.
V sekcii o jazykových kontextoch zaujali príspevky, v ktorých sa analyzovali interferencie slovanskoneslovanských
jazykov. N. Stangé-Zhirovova (Belgicko) si všímala osobitosti ústnych prejavov ruských
imigrantov, ktorí prišli zaèiatkom storoèia do francúzsky hovoriacej èasti Belgicka. Vplyv francúzskeho
prostredia sa prejavuje od individuálnych výpožièiek, gramatických kalkov až po striedanie kódov. (Pri
podobných výskumoch by bolo užitoènejšie presnejšie zis ova , ktoré javy majú vyššiu frekvenciu súvisiacu
so spontánnym vyrovnávaním systému materinského jazyka a jazyka nového prostredia.) R. Benacchiová
(Taliansko) poukazovala na morfologicko-syntaktické vplyvy na jedno slovinské náreèie (rezjanské) na
talinasko-slovinskej hranici (oblas Friuli). Tu ide o storoèia trvajúci kontakt slovinèiny s románskym
jazykovým areálom. Zaujímavé je autorkino zistenie, že mnohé morfologicko-syntaktické interferenèné
javy majú pendanty v bulharèine a macedónèine. Cenným a dôkladne dokumentovaným príspevkom do
tejto problematiky prispela M. Norbergová (Švédsko). Ukázala na porovnaní stupòa znalosti hovorenej
a písanej dolnej lužiètiny u staršej, strednej a mladej generácie, ako sa lužickosrbsko-nemecký bilingvizmus
182