Untitled - Śląska Biblioteka Cyfrowa

100 JAROMÍR KRŠKOV procese nominácie, presnejšie vo fáze vzniku propria, zohráva k¾úèovúúlohu propriálne pomenovací motív, prostredníctvom ktorého sa vyjadrujenoetický vzah pomenúvate¾a k pomenúvanému objektu (ŠRÁMEK,1999: 36). Termínom vzahový (alebo východiskový) oznaèuje R. Šrámekmodel vzniku propria, ktorým je od poèiatku determinovaná jazykovástránka propria. Jazykové stvárnenie vlastného mena, t.j. jeho povrchovúštruktúru, oznaèuje R. Šrámek termínom slovotvorný (názvotvorný) model.Obidva druhy modelov – vzahový i slovotvorný „jsou systémovì(kategoriálnì) konstitutivní složkou propriální sféry jazyka. První ji spøahujes komunikací, s pojmenovací potøebou, druhý s nominaèním aktem,s jazykem jako materiálním zdrojem a materializovanou podobou jména.“(ŠRÁMEK, 1999: 36). Vzahový i slovotvorný model sú súèasou každéhopropria, t.j. oba vzájomne sa podmieòujúce modely sú jednou zo základnýchorganizaèných zložiek propriálnej sféry jazyka.Pod¾a modelovej teórie R. Šrámka sa dá vzah pomenúvate¾a k pomenúvanémuobjektu vymedzi štyrmi základnými obsahovo-sémantickýmikategóriami, ktoré sú vymedzené zámenami:I.II.III.kdekto, èoaký, -á, -é, akí, za akých okolnostíèíIV.J. PLESKALOVÁ (1992) ktorá vychádza z tejto Šrámkovej koncepcie, nahradilarímske èíslice písmenami A, B, C, D. R. Šrámek vo svojej koncepciimodelových štruktúr používa na oznaèenie základných vzahovýchmodelov (na rozdiel od J. Pleskalovej) rímske èíslice a nie písmená, pretožeokrem štyroch obsahovo-sémantických modelov vo svojej (všeobecnej)teórii pracuje s kategóriou životné propriálne objekty (oznaèuje ichpísmenom A) a neživotné propriálne objekty (oznaèuje ich písmenom B) 1 .Zámená vymedzujúce jednotlivé kategórie vzahových modelov majúplatnos onomastickej univerzálie, pretože platia všeobecne v každom jazyku.Pri terénnych názvoch, ktoré sú èasto dvoj a viacèlenné, sa jednotlivédruhy vzahových modelov vzájomne kombinujú s uvedenými štyrmi1Ako už bolo spomenuté, modelovú analýzu rozpracoval R. Šrámek v oblasti ojkonymie,preto rozlišuje kategóriu ojkoným (životné propriálne objekty) a anojkoným(neživotné propriálne objekty).