Untitled - Śląska Biblioteka Cyfrowa

Operátory podmienkových vzahov v súèasnej slovenèine...89– na podmienkové operátory ako indikátory sémantického vzahu medzivýpovednými obsahmi vo výpovediach typu ak x, y/keby x, y;– na podmienkové operátory ako indikátory postojov hovoriacich a rozliènýchkomunikaèných funkcií výpovedí typu ak x, y/keby x, y;– na dôvody komunikaènej preferencie explicitných podmienkových spojkovýchvýrazov.Na rozdiel od Morfológie slovenského jazyka (RUŽIÈKA a kol., 1966:687) uvádzajúcej medzi operátormi podmienkových vzahov výluènespojky (ak, keï, keby, nech, aby, pokia¾, jestli, aè, až), v súèasných písanýchtextoch pozorujeme dve tendencie:– diferenciáciu operátorov z h¾adiska komunikaènej zaaženosti (dominanciaspojok ak/keby; ústup spojky pokia¾ a zánik spojok nech, aby,jestli, aè, až v podmienkových vzahoch);– komunikaènú špecifikáciu spojkových výrazov (v prípade, že; za predpokladu,že; pod podmienkou, že; s podmienkou, že; za podmienky, že;s tým, že).V porovnaní s úèelovým, príèinným a prípustkovým vzahom s jednýmcentrálnym operátorom sa v podmienkovom vzahu ako základné uplatòujúdve spojky: ak/keby. Tradiène sa vymedzujú na pozadí protikladureálnos/ireálnos podmienky. Pri štúdiu sémantických vzahov medzipodmienkou (x) a dejom hlavnej vety (y) zisujeme, že nielen podmienkadeja, ale i dej hlavnej vety je z h¾adiska dichotómie reálnos/ireálnosdiferencovaný: buï sa prezentuje ako reálny, alebo ako reálny s istoupravdepodobnosou, alebo ako nereálny (ale možný), alebo ako nereálny(a zároveò nemožný). Rozdiely v sémantike sú výsledkom spolupôsobeniaoperátora ak alebo keby, typu obsahovej súvislosti medzi medzi x a y,ako aj kombinacií slovesných èasov a spôsobov. V tejto súvislosti je mimoriadnepozoruhodná na jednej strane pestrá kombinatorika výrazovýchprostriedkov rôznej úrovne v rámci jedinej výpovede a na druhej stranebezproblémovos pri vyjadrení komunikaèného zámeru. Pozrime sa navybrané komunikaèné aspekty podmienkových vzahov cez prizmucentrálnych operátorov ak/keby:Spojka ak uvádza reálnu alebo potenciálne uskutoènite¾nú podmienku.Dej hlavnej vety možno tiež interpretova dvojako: ako reálny aleboako potenciálne uskutoènite¾ný. Ako reálny sa chápe vtedy, keï je vzah