Untitled - Śląska Biblioteka Cyfrowa

176 MARCEL OLŠIAKNa elementárne signálové jednotky sa navrstvujú modulaèné zložky,nimi sa èlenia a diferencujú väèšie signálové úseky a signalizujú sa ajpostoje odosielate¾a k obsahu správy a k prijímate¾ovi. Modulaèné signálovézložky sú vlastne intonaèné prostriedky. Intonaèné prostriedky modifikujúvýznamovú platnos výpovede s oh¾adom na komunikaènú situáciu,komunikaèný kontext a komunikaèný cie¾.Pri formovaní vzahu výrazových a významových prvkov hrá sémantikana úrovni suprasegmentov rozhodujúcu úlohu. Urèujúcim prvkom jev tomto vzahu intonácia vety, ktorá stme¾uje sémantickú, gramatickysformovanú informáciu o skutoènosti. Na podobu výpovede má vplyvosobnos adresáta, hovoriaci jej musí prispôsobi svoj komunikaèný záver.„V stavbe vety je rovnako dôležitý intonaèný princíp, ako aj sémantickýprincíp, ktorý rozhoduje nielen o tom, èi sa veta podáva ako oznámenie...,ale aj to, èi sa veta z modálnej alebo expresívnej stránky vníma akoneutrálna, príznaková alebo intonaène chybná“ (BUGÁROVÁ, 2001: 54).Chybne intonovaná veta sažuje pochopenie jej významu na straneadresáta: poèúvajúci musí poèuté korigova, èo odpútava jeho pozornos,rozpty¾uje ho a sažuje mu prijímanie informácie. Rekonštrukcia prijatéhozdržiava prijímate¾a. Dôsledkom môže by strata zaèiatku nasledujúcejinformácie, teda aj vážna porucha komunikácie.Spätos jazykovej formy a jazykového obsahu je vo zvukovej reèi kanonizovaná.Ustálené a v norme uložené intonaèné typy významne prispievajúk jednoznaènej platnosti výpovedí a neodôvodnené, nefunkèné intonaènévarianty zaažujú komunikaèný proces, sažujú dorozumievaniea môžu spôsobi aj vážne komunikaèné poruchy. Globalizaèné tendencievytvárajú snahu o jednotnú intonaènú podobu spravodajstva. Súèasnémódne, jednoznaène nefunkèné ozvláštòovanie rozhlasových a televíznychprejavov je lacnou manierou. Jej vysoká frekvencia zbytoène ruší ustálenýintonaèný typ spisovnej slovenèiny.V praxi èasto pozorujeme primárnu závislos modulácie súvislého textuna potrebe dýchania so zrete¾om na osobný (situaèný) kontext, napríkladrealizácia páuz na dýchanie bez oh¾adu na vo¾nos alebo tesnos syntaktickýchcelkov, intonaèné trieštenie výpovedí na jednotlivé slová, teda segmentovanieprejavu prestávkami nelogickými, neprekrývanie logickej a fyziologickejpauzy, zosilòovanie hlasu po nádychu, alebo, naopak, príliš