Untitled - Śląska Biblioteka Cyfrowa

Pomlèka ako signál rozhrania romantickej a realistickej balady...199[%]1008060402001. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.slabikaGraf. 1. Vertikálne rozloženie prízvuèných slabík v básni P.O. Hviezdoslova ZuzankaHraškovieRealizácia suprasegmentálnych javov (predovšetkým s gramatizujúcoufunkciou – ide o pauzu, dôraz a melódiu) osciluje v tejto básni medzitlakom intonácie verša (s tendenciou k monotónnosti hlasového registrasmerujúcej k semiotickému „po¾u“ hudby) v pásmach autorskej reèi a tlakomintonácie vety (s realizovaním suprasegmentov pod¾a princípu nemonotónnosti,variability, vyjadrujúcim fónicko-semiotický princíp reèi) v pásmereèi postáv (alúzia na hovorové komunikaèné prostredie). Ide tu zároveòo jednu z fónicko-syntaktických dominánt verša ako lyrického fenoménua prózy ako artefaktu epickej proveniencie; porov. k tomu konštatovanieF. MIKA (1985: 25): „Pri veršovej intonácii máme... do èinenia s istým tvarovýmúsilím, ktorým sa prekonáva pragmatický tvar vetnej intonácie“.Tendencia k monotónnosti, k prevahe intonácie verša nad intonáciouvety v „opisných“, autorských segmentoch textu je vyjadrením pokojnéhoepického tónu aj lyrizujúceho pátosu a môže konotova „stálos, trvalostoho, o èom text hovorí“ (MIKO, 1985: 36 – pri charakteristike držania tónuv jednej línii v recitatíve, ku ktorému sa veršová intonácia svojou tendenciouk monotónnosti približuje).Uvedené dve fónicko-intonaèné línie majú svoj odlesk aj v syntaxi veršaa prózy. Tohto faktu si bol vedomý aj sám P.O. Hviezdoslav. O. ÈEPAN(1962) v tejto súvislosti pripomína úryvok z Hviezdoslavovho listu, ktorý