SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Slovákov na tomto území. Počet predaných účastín v jednotlivých osadách bol nasledujúci:
Petrovec (1 102), Pivnica (243), Kysáč (108), Hložany (64), Stará Pazova (52), Kovačica (50),
Kulpín (20), Silbaš (19), Nový Sad (15), Ilok (10), Selenča (9), Binguľa (8) a Šíd (54). Spolu
teda 1 705 účastín. Po zabezpečení kapitálu sa 8. februára 1919 konalo zakladajúce zhromaždenie,
na ktorom sa schválili stanovy podniku. Podľa § 1 podnik dostal meno Kníhtlačiareň
účastinárska spoločnosť alebo po srbsky Štamparija deoničarsko društvo. Podľa § 2 sídlom
spoločnosti sa stal Petrovec a podľa § 3 cieľom spoločnosti bolo „hotovenie tlačív všetkého
druhu, vydávanie slovenských kníh a časopisov, prevádzanie knižného a papiernického obchodu
a kníhviazačstvo“. Podľa stanov správa podniku pozostávala „zo správcu, ktorý je zároveň
i obchodným správcom“, a „z podsprávcu a 10 členov, ktorých volí valné zhromaždenie na šesť
rokov“. Za prvého správcu na zakladajúcom zhromaždení zvolili vedúceho akcie zapisovania
účastín Andreja Labátha. Za jeho zástupcu zvolili Michala Rúžeka z Pivnice a členmi správneho
výboru sa stali Ján Čajak st., Ján Grúnik, Samuel Štarke, Pavel Kukučka, Ján Lehotský
a Eduard Greisinger z Petrovca, Štefan Kvas z Kulpína, Dr. Jozef Šuster z Pivnice, Ján Čaplovič
z Kovačice, Karol Dolinay zo Starej Pazovy a Dr. Ľudovít Mičátek z Nového Sadu. Za členov
dozorného výboru zvolili Pavla Boldockého, Júliusa Kubányho a Štefana Čániho z Petrovca,
Samuela Šišku zo Selenče, Ľudovíta Greisingera z Pivnice a Jána Podhradského z Kysáča.
Zastúpenie osád v správe podniku tiež svedčilo o mimoriadnom význame tejto inštitúcie.
Po konštituovaní vedenia podniku sa 8. februára 1919 pristúpilo k zabezpečovaniu budovy
a tlačiarenských strojov. Prvou budovou tlačiarne sa stal bývalý ľudový hostinec a reštaurácia
Hotel Kohn (neskoršie to bola budova obecného súdu na rohu ulíc Ľudovej revolúcie
a XIV. vojvodinskej údernej slovenskej brigády). Budovu kúpili od Gersona Kohna za osemdesiatpäťtisíc
korún a na jej adaptáciu ešte minuli ďalších tridsaťpäťtisíc korún. Tlačiareň bola
v tejto budove umiestnená do roku 1961.
Prvé tlačiarenské zariadenie zakúpili od Kníhtlačiarne Samuela Kohna z Pančeva. Bol to
jeden rýchlopis, štyri regály písma, stroj na rezanie papiera a niečo z knihárskeho zariadenia,
čo si vyžiadalo šesťdesiattisíc korún. Z novosadskej Kníhtlačiarne Jovanović a Bogdanov za
tisíc korún kúpili aj jeden polámaný príklopový stroj, ktorý po náležitej oprave bol v prevádzke
ďalších dvadsať rokov. V povojnových podmienkach nemohlo sa v krajine zabezpečiť takmer
nič, čo by tlačiareň potrebovala. Papier sa musel dovážať zo zahraničia. Prvý riaditeľ kníhtlačiarne
Andrej Labáth vo svojom životopise, ktorý sa zachoval v rukopise, hovorí: „Ťažká práca
čakala na mňa: v dŕžave nebolo ničoho, čo by bolo treba ku zariaďovaniu. Preto musel som
všetko nabavovať vo Viedni. Železnicami ťažko sa vtedy cestovalo – koľkoráz až päť-šesť
dní trvala cesta do Viedne. Tovar sa musel pod osobným dozorom dovážať, ináč všetko bolo
pokradnuté. Vo Viedni zasa len s protekciou mohol som papier nabaviť. Tu mi pomáhal istý
Srb Stojan Stojadinović, zamestnaný v jednej kníhtlačiarni a papierovom obchode. Stalo sa, že
som musel vo Viedni pobudnúť štyri až šesť týždňov.“ Andrej Labáth musel vo Viedni zháňať
pre tlačiarenské zariadenie kúpené v Pančeve aj slovenské písmo a tiež obrázky a štočky pre
šlabikár. Preto musel viackrát cestovať do Viedne a do Prahy.
Petrovská tlačiareň začala pracovať v auguste a prvým pokusným tlačivom, ktoré vytlačila,
bol plagátik pre kino Michala Somoru. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo pri príležitosti prvých
Slovenských národných slávností 28. augusta 1919.
Prvým sadzačom pred slávnostným otvorením tlačiarne bol Peter Pribiš z Báčskej Palanky,
po ňom prišiel strojník Ján Gombár z Kysáča a tiež Paja Živković z Mošorina, Andrej Vrška
zo Starej Pazovy a Ján Trusina zo Selenče. „V jeseni 1919 tlačiareň bola taká zariadená, že sa
pracovalo plnou parou. Vytlačili sa najpotrebnejšie školské knihy a prvý kalendár na rok 1920,“
105