SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Miloš KLÁTIK,
generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda
vlády, vážený pán minister, vážený pán predseda, dôstojní bratia biskupi, vážení páni, dámy,
milí bratia a milé sestry,
na úvod svojho príhovoru by som chcel citovať zo Žalmu 133, kde máme napísané: Aké
dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú. Dnes by som dodal: bratia a sestry bývajú. Som
veľmi rád, že môžem byť medzi vami a aj z tohto miesta vás pozdraviť za našu Evanjelickú
cirkev augsburského vyznania na Slovensku, ako predstaviteľ cirkvi, ktorá má veľmi dobré
vzťahy − a musím podotknúť − nielen so stovkami, s tisícami, ale s desaťtisícami Slovákov nášho
evanjelického augsburského vyznania, ktorí žijú v zahraničí. Dovoľte, aby som vás pozdravil
aj v mene novozvoleného generálneho dozorcu doc. MUDr. Imricha Lukáča, CSc., ktorý sa
v týchto dňoch ujíma funkcie. Ako je napísané v citovanom Žalme 133, je naozaj milé a dobré,
že ste sa opäť stretli tu, so svojimi rodákmi, že ste spolu s nami vo svojej domovine, vo svojej
vlasti, a že máte záujem udržiavať s nami kontakty. Predpokladám, že každá návšteva tam, kde
ste sa narodili vy alebo vaši predkovia, odkiaľ pochádzajú vaši rodičia, vás napĺňa radosťou
a obohacuje vás. To, že ste tu, potvrdzuje, že žijete mimo vlasti, ale že na ňu nezabúdate. A to
je dôležitý faktor: nezabudnúť na svoje korene.
Privítal som slová pána podpredsedu vlády, ktorý hovoril, že je veľmi dôležité, aby ste spolu
držali, aby ste sa netrieštili. V spomenutom žalme je povedané to isté, ale iným spôsobom
a pozitívne: aké je dobré, aké je milé, že spolu nažívate. A my môžeme povedať za našu cirkev,
a ja i za svoju osobu, že využijem každú príležitosť, keď som v zahraničí, aby som navštívil
našich rodákov a zároveň ich podporil. V tomto zmysle sa aj my pripájame k uvedenej výzve,
aby sa sily netrieštili, a budeme podporovať organizovanie slovenských evanjelikov žijúcich
v zahraničí, ale na princípe transparentnosti a tak, aby to znamenalo prínos pre všetkých, bez
favorizovania len niektorých jednotlivcov alebo záujmových skupín. Naša cirkev sa snaží napomáhať,
aby sa vaši farári vzdelávali − aj na našej evanjelickej bohosloveckej fakulte (neďaleko
odtiaľto) už niekoľko desiatok rokov, aj v čase socializmu, vyrastali a vyrastajú generácie
farárov, z ktorých mnohí pôsobia aj medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí.
Najdôležitejšie však je poslanie kresťanov šíriť slovo Božie vo svojom materinskom jazyku
− a to súvisí aj s blížiacimi sa oslavami 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na naše územie
− lebo vlastne túto ich myšlienku prebral aj Dr. Martin Luther (práve zajtra si pripomenieme
495. výročie Lutherovej reformácie): aby sa Božie slovo zvestovalo v materinskom jazyku, teda
v tom jazyku, ktorý je ľuďom prirodzený a najlepšie mu rozumejú. Aj naše III. evanjelické cirkevné
dni v Lučenci v tomto roku sme koncipovali tak, aby ste sa tam mohli stretnúť aj vy, evanjelici
zo zahraničia. Do Lučenca prišlo niekoľko autobusov Slovákov zo zahraničia, čo vytvorilo krásnu
atmosféru, pričom mali možnosť navštíviť aj domácnosti svojich rodákov v oblasti Novohradu,
skadiaľ mnohí vaši predkovia pred niekoľkými stáročiami odišli predovšetkým na Dolnú zem.
Verím, že aj táto vaša konferencia prispeje k prehĺbeniu bratsko-sesterského spoločenstva
Slovákov na celom svete. Tejto snahe chcem byť nápomocný i ja a urobím všetko pre to, aby
sme rôznymi formami podporili vzájomnú spoluprácu. K tomu vám želám hojnosť Božieho
požehnania, Božej milosti a lásky.
13